Nemanželské deti v rodokmeni

Pri našej práci častokrát zistíme, že naši klienti majú nemanželské deti v rodokmeni. Zistenie tohto faktu nemusí byť vždy príjemné. Preto sme sa v tomto článku zamerali na dôvody a životné podmienky rodičov týchto detí.

Genealogické výskumy na Slovensku sa v prevažnej miere realizujú v období od 18. až do začiatku 20. storočia. V tomto čase sa spoločnosť vo svojej väčšine riadila prísnymi mravnými normami, ktorých prekročením bol aj mimomanželský pomer. Na takéto osoby a na ich potomkov sa hľadelo s opovrhnutím. Avšak aj tu sa prihliadalo k celkovým okolnostiam.

Dôvod výskytu nemanželských detí v rodokmeni

Mnoho mimomanželských detí sa rodilo do vzťahov osôb, ktorým bránili určité prekážky v uzatvorení manželstva.

Bádateľ Ján Golian[1] napríklad poukázal na zaujímavý fenomén nárastu nemanželských detí na Podpoľaní v 60. rokoch 19. storočia. Súvisel so zavedením povinnej vojenskej služby. Pre vojakov totiž platili prísne pravidla uzatvárania manželstiev. Tamojší mladí muži mali totiž vo zvyku ženiť sa vo veku 22-24 rokov. Avšak v spomenutých 60. rokoch 19. storočia bola zavedená 3-ročná vojenská služba.

Keďže si mladíci nechceli hľadať nevesty až po návrate z vojenskej služby, tak uskutočnili zásnuby pred narukovaním a dievčatá išli bývať na rodičovské hospodárstvo mládencov, ktoré ich počas neprítomnosti snúbencov živilo. Za takýchto okolností sa rodili aj nemanželské deti, ktoré však boli neskôr „zlegalizované“.

Podobne bola prekážkou uzavretia manželstva aj neplnoletosť partnerov. Sú zdokumentované prípady[2], keď neplnoletí partneri žili v konkubináte, spolu vychovávali deti a čakali na dovŕšenie dospelosti, kedy sa zosobášili.

Obdobných situácii, keď neprišlo k uzavretiu manželského zväzku pred narodením dieťaťa bolo viacero. K najčastejším dôvodom patril odchod partnera za prácou či na vandrovku. Avšak v spomenutých prípadoch bolo v krstných matričných záznamoch uvedené meno otca dieťaťa už pri krste.

Stretávame aj s prípadmi, keď nebol otec dieťaťa pri krste uvedený, ale bol dopísaný až dodatočne. Najčastejšie sa tak stávalo po sobáši slobodnej matky, keď novomanžel úradne pred svedkami vyhlásil nemanželské dieťa za svoje, pričom mohol byť jeho biologickým otcom, ale aj nemusel.

Nemanželské deti v rodokmeni je nemožné identifikovať, keď meno otca zostalo v matričnom spise nevyplnené. V takýchto prípadoch sa otec k svojmu potomkovi neprihlásil.

Motívom mohli byť čisto osobné dôvody a charakterové črty otca alebo častejšie spoločenské prekážky či religiózna rozdielnosť. Slobodnými matkami sa napríklad v 2. polovici 19. storočia najčastejšie stávali dievčatá či ženy, ktoré odišli slúžiť na veľkostatky, do domov zámožných mešťanov, priemyselníkov či šľachticov. Nemalou mierou sa na tomto fenoméne podieľali aj vojaci.

Dievčiny a ženy často podľahli sľubom, ktoré neskôr neboli splnené a tak sa dostali na okraj spoločnosti za všeobecného opovrhnutia. Slobodné matky sa dostávali do existenčných ťažkostí a častokrát sa nezvládali postarať o seba, nie to ešte o malé dieťa. Preto ich umiestňovali do detských opatrovní známych svojou vysokou úmrtnosťou.

Panovalo všeobecné presvedčenie, že ak zomrelo takéto nemanželské dieťa, tak to bolo vykúpenie pre matku i dieťa. A predsa sa stretávame s mnohými prípadmi, v ktorých matky dokázali prekonať tieto existenčné ťažkosti a vychovať niekedy aj viacero nemanželských detí (niekedy aj s pomocou nepriznaného otca).

Špeciálnym prípadom sú ženy živiace sa najstarším remeslom – prostitúciou. V matričných záznamoch sa vyskytujú len veľmi sporadicky, keďže takýmto osobám kňazi často odmietali krstiť deti.

Ako sme mali možnosť zistiť, existuje viacero dôvodov prečo sa zjavujú nemanželské deti v rodokmeni. My sme vymenovali iba niektoré najčastejšie prípady.

Každý prípad je však osobitý, ako je výnimočný život každého človeka. A tu je možné nájsť istý styčný bod – sú ním matky nemanželských detí, ktoré to mali v živote oveľa ťažšie ako ostatná populácia.

Ak aj vo vašom rodokmeni nájdete predka, ktorý pochádzal z nemanželského vzťahu, tak je to znakom toho, že matka sa nevzdala a dokázala vychovať za veľmi ťažkých okolností svoje dieťa, za čo by jej potomkovia mali byť vďační.

Mgr. Tomáš Hrubý, PhD.

Zdroje:
[1] GOLIAN, Ján: O (ne)manželských deťoch jednej slovenskej farnosti. In Genealogicko-heraldický hlas 26, r. 2016, č. 2 s. 26-30.
[2] DRAHOŠOVÁ, Šarlota: Zákonné i nezákonné vybočenia predkov a ich odraz v cirkevných matrikách. In Genealogicko-heraldický hlas 26, r. 2016, č. 2 s. 41.