Veľkonočné zvyky našich predkov
Zvyky našich predkov počas Veľkej noci sú už po stáročia zakorenené v našej kultúre. Boli spojené s rôznymi povinnosťami na hospodárstve, no aj radosťami a šibačkou.
Už v predveľkonočnom období sme vám predstavili rôzne cirkevné ale aj pohanské tradície. Naši predkovia absolvovali Veľký pôst trvajúci 40 dní, rozlúčili sa so zimou upálením Morény a jarná rovnodennosť priniesla nové ročné obdobie.
Pozrime sa spoločne na Veľkonočné zvyky našich predkov počas sviatočných dní.
Zelený štvrtok
Podľa kresťanskej veľkonočnej liturgie je to deň poslednej večere Ježiša Krista a apoštolov. V očakávaní Veľkého piatka, kedy bol Kristus ukrižovaný, sa prestalo zvoniť na kostole a zvony sa zavinovali.
Na Slovensku sa s týmito obradmi vykonávali aj staršie zvyky našich predkov, ktoré súviseli s predstavou o nutnosti magickej ochrany obyvateľov a hospodárstva pred nadprirodzenými silami napríklad rapkaním na rapkáčoch a vyvolávaním hluku.
V okolí Nitry gazdiné štrngali kľúčmi a obchádzali gazdovstvo, aby vyhnali hlodavce. V okolí Bratislavy gazdovia kontrolovali polia a škodcov zaháňali búchaním cepmi o zem. Na Kysuciach sa zvykli triasť stromy, aby narástlo viac ovocia. Tento deň bol spájaný aj s umývaním sa v tečúcej čerstvej vode, aby sa ľudia zbavili rôznych kožných chorôb.
Na Zelený štvrtok sa prvýkrát vyháňal dobytok na pašu. Dobytok musel prekročiť horúce uhlíky a bol šibaný prútmi z vŕby. Tiež sa naň uväzovali červené stuhy proti urieknutiu. Mladí chlapci takmer na celom Slovensku boli zvyknutí obchádzať všetky domy a sypať na prahy izieb mravce, ktoré symbolizovali hojnosť. Na kuchynskom stole počas Zeleného štvrtka nechýbali polievky a prívarky z listov špenátu a žihľavy, ktoré očisťujú krv.
Veľký piatok
V tento deň sa nesmelo narábať so zemou, siať či orať, a to kvôli predstave o nepriaznivých silách. Naši predkovia verili, že sa počas noci zo
Zeleného štvrtka na Veľký piatok stretávali strigy, ktoré sa kúpali v potoku či mútili maslo pod mostami. Čarovali, odoberali kravám mlieko a lámali konáre ovocných stromov. Aby bol dobytok pred nimi ochránený, zárubne stajní sa natierali cesnakom.
Veľký piatok bol tiež dňom značkovania dobytka. Predpokladalo sa, že dobytok cíti bolesť menej a rany sa mu zahoja rýchlejšie. Práve z tohto predpokladu vychádza aj zvyk štepiť stromy v tento deň.
Biela sobota
Kresťanský sviatok na pamiatku Ježišovho vzkriesenia, počas ktorého sa vykonávali večerné obrady spojené s pálením zvyškov oleja z lámp. Obrady sa vykonávali pred kostolom a ľudovo sa nazývali „pálenie Judáša“.
Bol to deň venovaný vareniu a pečeniu údenej bravčoviny, klobás a huspeniny. Masť zo šunky sa odložila, aby sa ňou neskôr liečili rany, volská šija odretá jarmom, aj nohy, aby pri práci na poli nepopukali.
Na Bielu sobotu sa konzumovala kyslá polievka z vývaru z údeného mäsa alebo kapustnica. Najstarším pokrmom Veľkej noci sú na celom území Slovenska vajíčka.
Na začiatku 20. storočia pribudlo k tradičným pokrmom pečené jahňa. Na juhu západného a stredného Slovenska sa piekol baránok zo zmesi žemlí, vajíčok a klobásy. V rámci sladkých koláčov boli v obľube tie z kysnutého cesta: na východe „paska“, na Orave a Liptove „baba“, na Ponitrí „osúch“, v Novohrade „mrváň“, v Tekove „calta“, v Honte makovníky a orechovníky.
Biela sobota bola dobrým dňom na siatie, sadenie aj orbu.
Veľkonočná nedeľa
Deň slávenia zmŕtvychvstania ukrižovaného Ježiša Krista. V tento deň je zaužívané svätenie jedál. Jedlo sa prinášalo do kostola a po omši sa v príbytkoch konali slávnostné obedy. Prvým chodom bolo vajíčko, ktoré sa rozdelilo medzi všetkých. Jedla sa šunka alebo len hydina. Zvyšky z jedál sa nikdy nezahadzovali. Kosti a škrupiny dávali roľníci sa pole, aby oziminy chránili pred krupobitím.
Počas Veľkonočnej nedele ženy a dievčatá zvykli chystať ozdobené varené vajíčka, kraslice a písanky, ktoré boli určené pre kúpačov, pre deti sa plietli korbáče z ôsmich vŕbových prútov a tie nimi šibali gazdinky. Ako odmenu dostali maľované vajíčko alebo makové pečivo.
Veľkonočný pondelok
Tradične spojený so zvykmi oblievania a šibania. Na strednom a východnom Slovensku to bolo oblievanie, kúpanie dievčat alebo navoňanie mladými chlapcami. Na juhozápade Slovenska bolo tradičné oblievanie aj šibanie korbáčom.
Šibalo a polievalo sa v celej dedine, aby boli ženy krásne a zdravé celý rok. Mládenci chodili v skupinkách s muzikou a boli odmeňovaní peniazmi a pohostením.
Na niektorých miestach dievčatá mládencom na ďalší deň šibačku aj oblievačku opätovali. Typickým zvykom, ktorý ukončoval obdobie Veľkej noci, boli tanečné zábavy, ktoré boli prvými po pôstnom období a organizované dospelou mládežou.
Veľká noc je čas, kedy sa obklopujeme typickými symbolmi a uctievame si zvyky našich predkov. Je to obdobie, v ktorom sa spájajú tradície rôznych smerov, pohanské spojené s mágiou, kresťanské spojené s Ježišom Kristom a práve v tom je čaro Veľkej noci.
Za celý tím DYNASTIC prajeme dámam veľa vody, aby boli zdravé a krásne, pánom veľa kraslíc a deťom veľa zábavy. Krásnu Veľkú noc
Za tím DYNASTIC
Rastislav Medveď
