8 otázok pre genealóga
Nášmu hlavnému genealógovi, Tomášovi Hrubému, sme položili 8 otázok, aby ste ho mohli lepšie spoznať. Tomášove odpovede nájdete v článku, no my môžeme povedať, že ho práca genealóga veľmi baví, napĺňa a vždy nás prekvapí s nejakým novým objavom.
1. Čo a kde si študoval?
V rokoch 2007 až 2012 som študoval na Katedre histórie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave bakalársky a magisterský štúdijný program s názvom História. Počas doktorandského stupňa štúdia na zmienenej inštitúcií, som v rokoch 2012 až 2015 absolvoval študijný program slovenské dejiny.
2. Čo ťa bavilo na škole?
Bavilo ma takmer všetko, každá z dejinných epôch má svoje čaro a ku každej treba zvoliť osobitný vedecký prístup. Avšak už od mojej bakalárskej práce som sa zameriaval na slovenské stredoveké dejiny, ktoré sú doteraz mojou srdcovou záležitosťou. Nemenej zaujímavými boli aj cvičenia, pri ktorých sme si osvojovali zručnosti „remeselníckej“ práce genealóga.
3. Čo si po skončení školy chcel využiť, ale nevyužil?
Veľkou výhodou mojej súčasnej práce je to, že využívam prakticky celé spektrum vedomostí, návykov a zručností, ktoré som získal počas vysokoškolskej formácie. Počnúc paleografiou (čítaním starých textov), jazykovými vedomosťami (latinčina, maďarčina, nemčina), schopnosťou syntetizovať získané informácie, a pre každého genealóga veľmi dôležitým prehľadom v archívnych prameňoch.
4. Čo ti dáva tvorba rodokmeňov?
Svoju doterajšiu púť bádateľa vidím ako určitú cestu. Vo svojej prvej knižnej publikácií som sa venoval „veľkým“ stredovekým dejinám osídlenia časti západného Slovenska. Neskôr som spolupracoval, okrem iného, na monografii mojej rodnej obce a v súčasnosti sa zaoberám rodovými či personálnymi osudmi z obdobia novoveku až po súčasnosť. To mi dáva iný, celistvejší pohľad na našu minulosť i prítomnosť.
5. Čo ťa vrámci tvorby rodokmeňov baví najviac?
Spoznávať nové a nové rozmanité dejinné cesty našich predkov, ktorí boli bohatí aj chudobní, šľachtici aj príslušníci pospolitých vrstiev, ktorí vykonali hrdinské i menej význačné skutky. Pozorovať, ako sa dokázali vyrovnať so spoločenskými pomermi, vojnami, hladomormi, chorobami. Je to množstvo príbehov, ktoré mi pomáhajú skladať nekonečnú mozajku našej minulosti.
6. Z čoho sa tešíš najviac, keď to vypátraš?
Možno to znie ako klišé, ale dobrý pocit mám z každej nájdenej informácie. I keď je práca genealóga mravenčou, zdĺhavou a často monotónnou, tak práve každé jedno zistenie novej informácie ma poháňa vpred, veď človek má v sebe zakorenenú túžbu objavovať.
7. V čom vidíš výzvy vrámci výskumu?
Výziev je samozrejme vždy viacero a záleží v mnohom od konkrétneho výskumu. Niekedy je to zbytočná byrokracia, chýbajúce informácie, či absencia historických záznamov a ďalšie prekážky. Ale chcel by som vyzdvihnúť iné dve výzvy.
Prvou výzvou je „pohnutie sa z mŕtveho bodu“. To znamená z bodu, v ktorom sa zdá, že pokračovanie genealogického výskumu už nie je možné. Prekonanie takéhoto problematického bodu vo výskume zvyčajne zaberie množstvo času a vyžaduje si pedantné preskúmanie množstva matričných záznamov a aj iných archívnych prameňov. Ale ak sa tento bod podarí prekonať, tak je to pocit „na nezaplatenie“.
Druhú výzvu by som nazval “globálnou“ a prítomnou v každom jednom výskume. Ide o to zrozumiteľne vysvetliť klientovi jeho rodovú minulosť, tak aby samotný výskum nebol ukončením jeho snahy o poznanie svojich predkov, ale naopak začiatkom tejto snahy.
8. Čo chceš dať klientovi?
Mojou ambíciou vždy bolo, je a bude pri každej jednej úlohe, ktorú som si vytýčil, pracovať najlepšie ako viem vrámci svojich schopností a možností. Nehľadiac na to, či ide o publikáciu zo slovenských dejín alebo genealogický výskum. Snažím sa o čo najvyššiu možnú vedeckú hodnotu každého jedného výstupu. Chcem klientom DYNASTIC-u dať najlepšie z toho, čo ma naučili moji vzácni učitelia a čo som získal vlastnými skúsenosťami.
