Migračné pohyby obyvateľstva v rodokmeni I
Mocenské vzťahy krajín Európy výrazne zamiešali karty aj pri vyhľadávaní predkov v rodokmeni. Hlavne po 2. svetovej vojne prebehlo medzi Československom a okolitými krajinami veľké presídľovanie obyvateľstva.
Začiatok mája sa pravidelne nesie v znamení osláv ukončenia 2. svetovej vojny v Európe, ktorá sa skončila kapituláciou nacistického Nemecka 8. mája 1945. S jej koncom sa vynorili otázky ohľadom vzťahov medzi víťazmi a porazenými, otázky medzinárodného systému, ale i vnútorného fungovania jednotlivých štátov.
Jednou z kľúčových otázok obnovenej Česko-Slovenskej republiky bolo riešenie problému národnostných menšín, ktoré sa v roku 1938 pričinili o značné teritoriálne okresanie štátu. Išlo predovšetkým o nemeckú, ale i maďarskú menšinu.
Odskúšaným riešením bolo vysídlenie menšinového obyvateľstva, resp. jeho výmena medzi dvoma štátmi. Tento model bol v Európe už viackrát vyskúšaný, napríklad v roku 1913 medzi Gréckom a Bulharskom a v roku 1925 medzi Gréckom a Tureckom. Maďarsko v čase 2. svetovej vojny vysídľovalo srbské obyvateľstvo z Báčky, kam presunuli maďarských Sikulov z Bukoviny.
Presídľovanie medzi ČSR a Maďarskom
Keď to opíšeme veľmi skrátene, tak kvôli nepriaznivému postoju veľmocí, ale i kvôli obávam českých elít z posilnenia postavenia Slovákov v spoločnom štáte, sa jednostranné vysídlenie všetkých Maďarov nerealizovalo. Preto prišiel na rad variant so vzájomnou výmenou obyvateľstva na základe medzištátnej dohody.
Povojnové Maďarsko sa tejto zmluve bránilo, keďže by prišlo o najdôležitejší prostriedok ovplyvňovania situácie v ČSR a o možnosť budúcej revízie hraníc. S medzištátnou zmluvou súhlasilo až pod značným tlakom a nakoniec bola podpísaná 27. februára 1946.
Dohoda predpokladala výmenu obyvateľstva na recipročnom základe, teda koľko maďarských občanov slovenskej národnosti do ČSR príde, toľko obyvateľov maďarskej národnosti odíde. Kým v Maďarsku sa tak dialo na základe náborovej akcie „Mať volá“, tak česko-slovenské úrady určili, kto má byť vysídlený.
Pochopiteľne, Maďarsko sa snažilo túto dohodu čo najviac sabotovať, sťažovalo pôsobenie slovenských náborárov a tí, čo s repatriáciou súhlasili boli zbavení zamestnania a vystavení rôznym formám nátlaku. Preto sa prihlasovali najmä národne uvedomelí a menej majetní, ktorí perzekúciami úradov a odchodom do neznáma mohli stratiť menej.
Česko-slovenské úrady napočítali v Maďarsku vyše 475 000 osôb slovenskej národnosti. Nakoniec sa na repatriáciu prihlásilo vyše 108 000 osôb, podľa iných zdrojov približne 90 000 osôb.
Príchod prvého transportu z Pitvaroša v roku 1947 do Serede
Do ČSR bolo nakoniec vysídlených iba vyše 59 tisíc osôb, ďalších 12 tisíc osôb bolo jednostranne vysídlených maďarskou vládou. Opačným smerom putovalo spolu 89 660 osôb, z toho 34-tisíc mimo dohody o výmene obyvateľstva. Kvôli zmenenej medzinárodnej situácii, bola výmena postupne zastavená a proces výmeny sa oficiálne ukončil podpisom medzištátneho protokolu v júli 1949 na Štrbskom Plese.
Presídlení predkovia v rodokmeni
Slováci presídlení z Maďarska boli usadzovaní najmä v južných oblastiach Slovenska, v niektorých prípadoch aj v českom pohraničí. Potomkovia týchto presídlencov nás často kontaktujú s otázkou, či je možné nájsť týchto predkov v ich rodokmeni.
Archívne materiály k samotnej presídľovacej akcii sa dajú nájsť v sieti slovenských štátnych archívov. Pri výskume v rodokmeni na území dnešného Maďarska postupujeme podľa konfesionálnej príslušnosti predkov a ich bydliska. Od toho závisí aj hĺbka výskumu. Niektoré slovenské komunity v dnešnom Maďarsku sú staršieho pôvodu (oblasť Bukových hôr), niektoré vznikli sťahovaním na Dolnú zem hlavne v 18. storočí. U tých sa dá neraz určiť, odkiaľ pôvodne predkovia pochádzali. Každopádne, vždy ide o veľmi zaujímavé pátranie po minulosti svojich predkov v rodokmeni.
Výber z literatúry: BÁRKÁNYI, Z. : Výmena obyvateľstva v Kestúci v rokoch 1946-48. Dostupné na internete: http://www.oslovma.hu/pilis-slovak.hu/nazory/22-nazory/325-vymena-obyvatelstva-v-kestuci-v-rokoch-1946-48 KUGLER, József: Presídlenie sa Slovákov z Maďarska. História, 2002/2. SÁPOSOVÁ, Zlatica - ŠUTAJ, ŠTEFAN (eds.): Povojnové migrácie a výmena obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom, Prešov: Universum, ISBN 978-80-89046-64-5.
