Vznik a vývoj erbov
Jedným z najtypickejších symbolov, ktorý sa nám spája s minulosťou je erb. Tento identifikačný symbol získal takú veľkú popularitu, že sa používa aj v dnešnej dobe, teda po ôsmich storočiach od jeho zrodu. V tomto článku sa pozrieme na vznik, význam a vývoj erbov.
Najstaršiu fázu používania erbov nazývame aj obdobím živej heraldiky. Väčšina odborných prác konštatuje, že erby vznikli pre potreby vojenstva, na identifikáciu rytierov, ktorým tvár zakrývala prilba a bolo potrebné ich v bojovej vrave rozpoznať. Zaujímavé je, že už v prvej polovici 12. storočia našli erby uplatnenie aj v nevojenskej sfére – na pečatiach šľachticov, postupne aj panovníkov a ďalších členov stredovekej spoločnosti.
Hoci boli spočiatku doménou rytierov a šľachticov, praktickosť erbov ocenili aj právnické osoby, mestá, cechy, kláštory i fyzické osoby, predovšetkým cirkevní hodnostári, na sklonku stredoveku aj mešťania. Končiaci stredovek znamenal výrazné zmeny v spôsobe boja. Končila éra rytierskych turnajov a s ňou aj éra primárneho použitia erbov ako rytierskeho označenia.
Avšak celkové používanie erbov neskončilo. Na prelome 15. a 16. storočia sa vo väčšej miere sa začali rozširovať medzi nebojovníkmi. Nastalo nové, výrazne odlišné obdobie vo vývoji heraldiky.
Nová etapa dostala pomenovanie obdobie „papierovej heraldiky". Toto trochu hanlivé označenie býva dávané do protikladu oproti "zlatému" obdobiu bojovníkov v bitkách a rytierov na turnajoch.
Na začiatku novoveku nastalo v Uhorsku obdobie masového udeľovania šľachtických titulov a popri nich aj erbov. Erby sa udeľovali prostredníctvom erbovej listiny (armálesu), na ktorom bolo uvedené celé vyobrazenie, a touto listinou prebehla aj tzv. nobilitácia, čiže udelenie šľachtictva. Na základe tohto procesu vzniklo označenie "papierová heraldika".
Erby už nemali pôvodné použitie na bojovom štíte, ale boli stále viac používané na osobnú reprezentáciu. Začali sa prispôsobovať novým módnym trendom, dochádzalo k porušovaniu starých zásad tvorby a podôb erbu. Staré gotické estetické kánony začali nahrádzať nové. V 16. storočí je to predovšetkým renesančný výtvarný prejav, ktorý bol v 17. a 18. storočí vystriedaný dominantným barokom a na prelome 18. a 19. storočia nastupujúcim klasicizmom a ďalšími štýlmi.
Pod spomínaným vplyvom nových umeleckých slohov sa stvárňovanie erbov začalo meniť. Stali sa oveľa dekoratívnejšími, umelecky prepracovanejšími a často komplikovanejšími. Toto obdobie prinieslo posun tvorby erbov v súlade s novými predstavami a potrebami.
Heraldika zostala živou a erby sa v obrovskej miere používali ďalej, akurát iným spôsobom. O tom, že heraldika mala svoje umelecké kvality svedčí fakt, že sa jej plne venovali také veličiny výtvarného umenia a umeleckej grafiky ako Albrecht Dürer, Lucas Cranach či Hans Holbein. Erby boli vyhotovované v podobe tlačených drevorytov, medirytín a spĺňali vysoké estetické kritériá. Dokonca sa často stali skutočnými skvostami drobnej úžitkovej grafiky.
Skutočným klenotom heraldiky sa stala tvorba knižných značiek – exlibrisov a supralibrosov. Obrovský priestor predstavovali aj pečate a ich nástupcovia - pečiatky.
Už od 13. storočia získavalo zobrazenie vlastného erbu na pečati veľkú popularitu. Erb na pečati jasne identifikoval majiteľa a vyjadroval jeho súhlas s textom. Neskôr získaval na význame podpis vydavateľa, ale neznamenalo to koniec pečatí.
V novoveku sa používanie pečate, najčastejšie pečatného prsteňa, rozšírilo medzi všetkých predstaviteľov šľachty, ale aj nešľachticov – mešťanov či klerikov, kňazov, biskupov, arcibiskupov a kardinálov. Opäť sme svedkami uplatnenia heraldiky v masovej miere. Každý vlastník erbu ho aj používal. Erby častokrát vznikali práve preto, aby našli miesto na pečatnom prsteni.
V 19. storočí používanie voskových pečatí išlo do úzadia a nahradili ich praktickejšie atramentové pečiatky. Ich heraldický obsah však zostal. Zmeny nastali v 1. polovici 20. storočia. Po zániku Rakúsko-Uhorska a vzniku Československej republiky (1918) väčšina predchádzajúcich používateľov erbov dobrovoľne či násilne rezignovala na ich používanie. I tu však vidíme aspoň čiastočnú kontinuitu, napríklad u cirkevných hodnostárov.
V 70. rokoch 20. storočia začali čoraz viac používať vlastné erby mestá, a dnes už prakticky každá obec či mesto na Slovensku používa pečiatky výhradne s vlastným erbom. Podobne sa aj mnohí ctitelia heraldiky a histórie rozhodujú používať vlastné súkromné pečiatky, na ktorých nachádza uplatnenie ich osobný alebo rodinný erb. Erb tu opäť plní identifikačnú funkciu. Predovšetkým jasne označuje svojho majiteľa, ale aj jeho hodnotový svet, estetické, umelecké a kultúrne preferencie.
História vzniku erbov je dosť rozsiahla, no predstavili sme si ju aspoň v tejto skrátenej podobe.
Používajú sa erby aj v dnešnej modernej a uponáhľanej dobe? To sa dozvieme v ďalšom článku.
autor odborného textu
doc. PhDr. Ing. Miroslav Glejtek, PhD.
Katedra histórie, Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre
Použitá literatúra:
Alexy, Z. G. Ex libris armales I. – III. Wien 1983 – 1985.
Alexy, Z. G. Heraldiske exlibris. Frederikshavn 1990.
BÁRCZAY, Oszkár. A heraldika kézikönyve. Budapest 1897.
DRAHOŠOVÁ, Šarlota – KERESTEŠ, Peter – ŠIŠMIŠ, Milan (eds.). Kontinuita a diskontinuita genealógie a heraldiky. Martin 2010.
GLEJTEK, Miroslav. Heraldika. Úvod do štúdia erbov. Čadca 2013.
GLEJTEK, Miroslav. Stredoveká cirkevná pečať – prameň kresťanskej ikonografie. Hradec Králové 2013.
GLEJTEK, Miroslav. Súčasná cirkevná heraldika v tvorbe Zdenka G. Alexyho. Martin 2011.
GLEJTEK, Miroslav. Vývoj a súčasný stav personálnej cirkevnej heraldiky s prihliadnutím na územie Slovenska. In Liturgia : Časopis pre liturgickú obnovu, roč. 19, 2009, č. 4, s. 281-300.
JANKOVIČ, Ľubomír. Miniatúrne maliarstvo listín v období renesancie. In RUSINA, Ivan a kol. Renesancia. Dejiny slovenského výtvarného umenia. Bratislava 2010, s. 315-319.
JANKOVIČ, Ľubomír. Exlibris a supralibros na Slovensku v 16. – 19. storočí. Martin 2004.
JANKOVIČ, Ľubo – KOMOROVÁ, Klára. Klenoty knižnej kultúry a archívneho dokumentárneho dedičstva v zbierkach Slovenskej národnej knižnice v Martine. Martin 2010.
ŠIŠMIŠ, Milan (ed.). Heraldika na Slovensku. Martin 1997.
VRTEĽ, Ladislav. Osem storočí slovenskej heraldiky. Martin 2003
