Veľký pôst a zvyky našich predkov pred Veľkou nocou
Fašiangy sa skončili a my by sme mali zahájiť 40 dňový pôst, alebo je to len prežitok z minulých storočí? Poďme sa spolu pozrieť na to, kedy pôst začínal, aký bol jeho priebeh a aké boli zvyky našich predkov v tomto období.
Fašiangové obdobie plné zábavy a hodovania sa končilo siedmou stredou pred Veľkou nocou, nazývanou Popolcová, Krivá alebo Škaredá streda. Na Popolcovú stredu bolo zvykom páliť maňušky z minuloročnej Kvetnej nedele. Takto získaný popol sa používal počas bohoslužby, kedy kňaz potrel popolom čelo veriacich. Tento čas sa zároveň viaže ku koncu zabíjačiek. Samotné fašiangové oslavy (karnevaly či plesy) majú v sebe názov “carne-vale“, karneval, čo znamená rozlúčka s mäsom. Hovorilo sa, že kto by zjedol na Popolcovú stredu mäso, nemal by zdravý dobytok.
V poslednú fašiangovú nedeľu sa symbolicky pochovávala basa a prišlo najdlhšie obdobie pôstu v roku, ktoré trvá až do Veľkonočnej nedele.
Pôst bol v 4. storočí zavedený cirkvou, aby zamedzila pohanské zvyky našich predkov. Pôstu sa prispôsobil nielen jedálny lístok, ale aj život rodiny. Ľudia sa zdržiavali nielen bohatých jedál, ale aj alkoholu, zábavy a erotiky. Cieľom pôstu v minulosti bolo preukázať úctu k božstvu a svoju myseľ naviesť k vyšším sféram práve vďaka dočasnému asketizmu.
Pôst pôvodne trval symbolických štyridsať hodín = dobu, po ktorú bolo Ježišove telo v hrobe. Postupne sa pôst predĺžil na štyridsať dní = čas, ktorý strávil Ježiš na púšti a postil sa. Postupne sa pôsty skracovali a podľa Pavla VI. vzniklo nariadenie, kde veriaci, starší ako štrnásť rokov nemohli jesť mäso v piatky. Existovalo taktiež nariadenie, že všetci dospelí- veriaci musia držať pôst na Popolcovú stredu a na Veľký piatok. To sa však netýkalo veriacich vtedy, ak by malo dodržanie pôstu vážny vplyv na zdravie alebo pracovnú spôsobilosť.
Pôst nemal len duchovný, ale aj zdravotný význam. Zásoby jedla vydržali dlhšie, ľudia vystriedali rôzne potraviny a telo sa pripravilo na ďalšie sviatky, ktoré boli opäť spájané s množstvom jedla - Veľkú noc.
U nás bola pôstna tradícia posilnená aj ľudovou vierou. Hovorilo sa, že pôst zabezpečí v budúcnosti lepší život a viac peňazí. Aj kvôli tomu sa v čase pôstu a hlavne na Popolcovú stredu jedli šúľance alebo rezance, ako znak dlhých klasov na poli a tiež šošovica ako znak hojnosti.
Medzi tradičné jedlá pôstneho času patrili napríklad pôstna kaša, šťavelová omáčka s vajíčkom, fazuľová kaša, kelové závitky a polievky. Známou sladkou pochúťkou bol kalkýš (kelkíš, keltýš, bírač), ktorý chuťovo pripomína medovník.
Vrchnosti sa samozrejme postilo ťažko. Tučnota bola znakom bohatých a meštianska kuchyňa sa často nestala miestom zemiakov a kyslej kapusty. Hodovaniu často neodolali ani tí, ktorí pôst kázali.
Naši predkovia vedeli, že po bujarých fašiangových zabíjačkách, báloch a karnevaloch je dobré telo nechať trochu vydýchnuť. Mohli by nám byť dobrým príkladom do dnešnej doby, kedy nielen zabúdame na tradície, ale nakupujeme a konzumujeme vo veľkom všetko, čo nám príde do cesty. Skúsme si aspoň sčasti pripomenúť, čo znamenala pre našich predkov striedmosť a čo si vďaka nej v živote uvedomovali.
tím DYNASTIC
