Jarné tradície našich predkov
Čoskoro sa začne jar, ktorá pre mnohých z nás znamená začiatok optimistických čias spojených s dlhšími slnečnými dňami a prílevom novej energie. Príroda ožíva a s ňou aj jarné tradície našich predkov.
Život našich predkov bol pred príchodom kresťanstva ovplyvnený slovanskými božstvami, poverami, mýtmi či mágiou. Ich život bol pevne spojený s prírodou, prácou na poliach a každé ročné obdobie vyžarovalo inú silu.
Zima bola veľkou skúškou. Krajina bola zapadnutá snehom a zásoby potravy sa míňali. Tomuto obdobiu vládla Moréna.
V čase, keď krutý “luteň” (február) skončil a prišiel teplejší “brezeň” (marec), zimu opúšťali sily a blížila sa jar, stalo sa vynášanie Morény dôležitou súčasťou ľudového obradoslovia.
Dva týždne pred Veľkou nocou, teda ešte stále počas obdobia Veľkého pôstu, ľudia vytvorili bábku Morény zo slamy, odeli ju do ženských šiat, s čepcom na hlave, vretenom v ruke a ozdobili ju zelenými prútikmi.
Pri východe slnka dievčatá Morénu umyli v potoku a vláčili ju od domu k domu celou dedinou. Ľudia pre ňu zvykli pripraviť aj rôzne obety, ako mlieko, chlieb, med, víno, sliepku, kožu či vlnu. Počas pochodu dedinou sa Moréne nikto nemohol vysmievať. Ľudia verili, že kto tak spraví, ochorie. Moréna sa nesmela otáčať smerom k príbytku, tiež by to znamenalo chorobu v rodine. Povrávalo sa, že koho Moréna nájde v dome hladného, toho „omoreňuje“ – nebude sa mu celý rok dariť.
Dievčatá pred každým domom zaspievali pieseň a domáci im za to dali odmenu. Pochod končil pri potoku, kde Moréne roztrhali šaty, podpálili ju a hodili do vody. Dievčatá zvykli do Morény hádzať kamene. Dievka, ktorá do nej hodila prvý kameň sa mala ešte v ten rok vydať.
Zvyk bol nemenej dôležitý pre staré dievky, ktoré tiež túžili po vydaji. Pozorne sledovali, kam hodená Moréna bude po vode putovať. Ak zastala pri dome nezadaného mládenca, práve ten sa mal stať jej vyvoleným.
Moréna odplávala aj s kryhami posledného ľadu. Ľudia verili, že týmto rituálom odoženú všetko zlé, všetky choroby a rozlúčia sa so zimou. Moréna hodená do vody predstavuje znovuzrodenie síl prírody a začiatok jari, s ktorou prichádzal nový život na poliach a teda aj prosperita.
Zvyk siaha až do pohanskej doby a tradície s ním spojené sa ako jedny z mála zachovali aj napriek zavedeniu kresťanstva.
Odchod Morény a vítanie Vesny, bohyne jari, bolo spájané aj s inými zvyklosťami, v ktorých hrala významnú úlohu breza. Príbytky ľudí sa zdobili brezovými prútikmi, aby obnovovali silu a dobrú energiu v domoch. Na vymetanie zlých síl z príbytkov používali ľudia metlu z brezových prútov.
Miazga z brezy mala takisto svoj význam. Pripravovala sa z nej nielen voda, ale aj brezové víno k hodovému stolu počas oslavy jarnej rovnodennosti. V jarnom obrade bola zo žien volená takzvaná „kvetná kráľovná“, ktorá je v tradovaných ľudových piesňach ospevovaná ako krásna bájna bytosť - diva.
Vítanie jari je hlboko zakorenené v životoch našich predkov. V dnešnej dobe sa zachovalo hlavne na dedinách, no máme v rukách okrem tradičných, aj nové, nástroje, vďaka ktorým tieto zvyky vieme zachovať pre ďalšie generácie.
Za tím DYNASTIC
Rastislav Medveď
