Príklad využitia jazykovednej analýzy v rodokmeni
Počas našej praxe sme sa stretli s rôznymi priezviskami. Niektoré vznikli na základe remesla, iné na základe opisu človeka či jeho vlastností. Každé priezvisko skrýva svoju hodnotu a dokáže obohatiť príbeh skrývajúci sa v rodokmeni.
Dnes sa spoločne pozrieme na dva konkrétne prípady, kedy jazykovedný rozbor priezviska obohatil genealogický výskum a dodal mu informácie, ktoré sa v bežných matričných spisoch nenachádzajú.
1) Priezvisko „Dický“ je pomerne málo rozšíreným priezviskom na Slovensku. Prípona –ký na prvý pohľad naznačuje jeho slovenský pôvod. O tom svedčil aj genealogický výskum, počas ktorého sme vypátrali mužských predkov v rodokmeni do 20. rokov 19. storočia. Výskum sme bohužiaľ museli ukončiť, keďže matriky rímskokatolíckej farnosti Hranovnica, v ktorej Dickí žili, sa do dnešných dní zachovali počínajúc rokom 1820.
Vďaka doplnkovému výskumu sa nám podarilo zdokumentovať najstarších príslušníkov tohto rodu už v roku 1715 v Hranovnici. Celkový príbeh predkov v rodokmeni krásne doplnili a stmelili výsledky jazykovednej analýzy.
"Podľa nej ide o pôvodne nemecké priezvisko/prímeno v tvare Dick, čo znamená Silný, Tlstý, Tučný a prípona –ý je výsledkom poslovenčenia spomenutého prímena. Túto informáciu vynikajúco dopĺňajú historické fakty o Hranovnici a blízkom okolí.
Hranovnica vznikla v druhej polovici 13. storočia na majetku spišských cistercitov v bezprostrednom susedstve ich sídla v Spišskom Štiavniku. Z poverenia štiavnického opáta tu komes Helbrand z rodu Stojanovcov založil dedinu, prvýkrát písomne doloženú v roku 1294, ktorá sa neskôr vyvinula na banské mestečko.
"Práve existencia baní sem pritiahla už pri vzniku dediny niekoľko nemeckých rodín, medzi nimi pravdepodobne aj predkov Dických. Miestni Nemci sa ešte počas stredoveku asimilovali so slovenskou väčšinou, čoho jazykovedným dokladom je práve spomenutá gramatická morféma –ý.
Ako vieme, že Dickí pochádzali z Hranovnice a nie z nejakého iného územia s niekdajšou nemeckou populáciou? Úplnú istotu nemáme, keďže zo stredoveku sa nezachovali informácie k rodu Dických, ale na základe širokého výskumu matričných záznamov a daňových súpisov môžeme konštatovať, že s veľkou pravdepodobnosťou sú Dickí starým hranovníckym rodom s nemeckými koreňmi.
2) Priezvisko Novacký patrí medzi typické priezviská utvorené z osadných názvov pridaním domácich prípon -ský alebo -(c)ký.
Vychádzajúc z podoby priezviska Novacký by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že priezvisko vzniklo odvodením od osadného názvu Nováky (pri Prievidzi) príponou -cký, vyjadrujúcou vzťah k osadnému názvu v priezvisku (pôvod); teda že pomenúva rod, ktorý pochádza z Novák. Avšak priestorové usídlenie rodu v minulosti takýto predpoklad spochybňuje. Navyše podľa pravidiel slovenského jazyka by sme očakávali podobu Novácky.
Pôvod prímena teda treba hľadať v slovensko-poľskom jazykovom prostredí. Istou pomôckou je, že v matrikách z oblasti severovýchodného Slovenska sa paralelne stretávame aj s tvarom priezviska Novický. Tvary Novacký a Novický možno pokladať za dva varianty toho istého priezviska.
Jediným sídlom v slovensko-poľskom prihraničí zodpovedajúcim tomuto tvaru je Nowica, ležiaca v Malopoľskom vojvodstve asi 40 km severne od Bardejova. Odtiaľ s veľkou pravdepodobnosťou pochádzajú predkovia rodu Novacký.
Na uvedených prípadoch sme mohli vidieť akú významnú úlohu zohráva jazykovedný výskum. Jeho výsledky považujeme za nenahraditeľnú súčasť Kroniky rodu odkrývajúcej príbehy predkov v rodokmeni.
Mgr. Tomáš Hrubý, PhD.
