Ako jeden matričný záznam okorení celý rodokmeň

Primárnym prameňom genealogického výskumu sú matričné knihy. Tie obsahujú strohé základné informácie, ktoré niekedy sotva postačujú na presnú identifikáciu osoby. Rodokmeň tak môže byť ochudobnený nielen o priamych predkov, ale aj o príbuzenské väzby rodu. Bádateľ občas v týchto záznamoch objaví zaujímavé detaily, vďaka ktorým nazrie do rodinnej histórie. Na jeden takýto príklad sa teraz bližšie pozrieme.

Korene sereďského rodu Horváthovcov siahajú až na Moravu. Predkovia tohto rodu sa ešte pod priezviskom Charvát živili ako mäsiari a boli mešťanmi najprv vo Veverskej Bítýške, neskôr Tišnove.

Ondrej Horváth sa z Tišnova presťahoval začiatkom 19. storočia do Pustých Úľan a neskôr, kvôli svojej prvej manželke, do Pavlíc. Po jej smrti sa oženil po druhýkrát s Katarínou Gedeleovou zo Senca. Ich rodokmeň sa rozrástol o desať detí, pričom rodina sa v roku 1823 presťahovala do Voderád, kde sa Ondrej stal krčmárom v miestnej krčme.

Ku krčme patrila aj vínna pivnica a tá sa stala miestom rodinnej tragédie. Informuje nás o nej nenápadný záznam z matriky zomrelých voderadskej farnosti. Dňa 23. februára 1838 pracovali vo vínnej pivnici Ondrejove deti Anna a Štefan. Anna a Štefan si neuvedomili vysokú koncentráciu kysličníka uhličitého a tragédia nenechala na seba dlho čakať. Ostatní si po istom čase všimli, že mladí sa z pivnice nevracajú a tak ich išli hľadať. Naskytol sa im desivý obraz. Annu našli už nebohú a Štefan bol silne priotrávený.