Ako jeden matričný záznam okorení celý rodokmeň
Primárnym prameňom genealogického výskumu sú matričné knihy. Tie obsahujú strohé základné informácie, ktoré niekedy sotva postačujú na presnú identifikáciu osoby. Rodokmeň tak môže byť ochudobnený nielen o priamych predkov, ale aj o príbuzenské väzby rodu. Bádateľ občas v týchto záznamoch objaví zaujímavé detaily, vďaka ktorým nazrie do rodinnej histórie. Na jeden takýto príklad sa teraz bližšie pozrieme.
Korene sereďského rodu Horváthovcov siahajú až na Moravu. Predkovia tohto rodu sa ešte pod priezviskom Charvát živili ako mäsiari a boli mešťanmi najprv vo Veverskej Bítýške, neskôr Tišnove.
Ondrej Horváth sa z Tišnova presťahoval začiatkom 19. storočia do Pustých Úľan a neskôr, kvôli svojej prvej manželke, do Pavlíc. Po jej smrti sa oženil po druhýkrát s Katarínou Gedeleovou zo Senca. Ich rodokmeň sa rozrástol o desať detí, pričom rodina sa v roku 1823 presťahovala do Voderád, kde sa Ondrej stal krčmárom v miestnej krčme.
Ku krčme patrila aj vínna pivnica a tá sa stala miestom rodinnej tragédie. Informuje nás o nej nenápadný záznam z matriky zomrelých voderadskej farnosti. Dňa 23. februára 1838 pracovali vo vínnej pivnici Ondrejove deti Anna a Štefan. Anna a Štefan si neuvedomili vysokú koncentráciu kysličníka uhličitého a tragédia nenechala na seba dlho čakať. Ostatní si po istom čase všimli, že mladí sa z pivnice nevracajú a tak ich išli hľadať. Naskytol sa im desivý obraz. Annu našli už nebohú a Štefan bol silne priotrávený.
Privolaný kňaz ešte stihol Štefana zaopatriť cirkevnými sviatosťami. Ten potom na následky silnej otravy ihneď skonal. Po tejto nešťastnej udalosti Ondrej, ktorý už bol v tom čase druhýkrát vdovcom, zanechal krčmársku živnosť a odsťahoval sa so svojimi deťmi do Serede. Tam sa vrátil k svojmu pôvodnému mäsiarskemu remeslu.
Zaujímavé je, že to nebola prvá tragédia s vínom v hlavnej úlohe, ktorá sa stala voderadským krčmárom. Ondrejov predchodca, Tomáš Fikár, bol nájomcom miestnej krčmy v rokoch 1805-1812. Práve v roku 1812 viezol na voze víno z Budmeríc. Krčmár kráčal za vozom, aby sa cennému nákladu nič nestalo. Na jabloneckom moste sa však jeden plný sud z voza skotúľal a krčmára privalil. Tomáš Fikár bol na mieste mŕtvy. Aj takéto sú ľudské osudy.
Mali sme možnosť vidieť jeden z príkladov, ako môžu pomerne strohé matričné záznamy osvetliť minulosť predkov. Nie je to však pravidlom a stáva sa to sporadicky. Aby rodokmeň nebol len strohým zoznamom predkov, je dobré obzrieť sa aj po ďalších zdrojoch infromácií. Viac sme o nich písali v tomto článku.
Mgr. Tomáš Hrubý, PhD.