Dôležité fakty výskumu predkov evanjelického vyznania
Príslušníci Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania, skrátene Evanjelici, sú v súčasnosti druhou najpočetnejšou náboženskou skupinou v Slovenskej republike. Evanjelická cirkev a jej príslušníci hrali neraz kľúčovú úlohu v dejinách Slovenska, preto musíme poznať všetky dôležité fakty výskumu predkov tohto vierovyznania.
Vznik a vývoj Evanjelickej cirkvi
Počas stredoveku tvoril všeobecnú (t. j. katolícku) Cirkev každý obyvateľ západo- a stredoeurópskej spoločnosti (s výnimkou Židov a vyznávačov Islamu).
Obdobia vzrastu sa striedali s obdobiami úpadku, na ktoré vždy svorne reagovali jednotlivci, hnutia i celé spoločenské vrstvy snahami o obrodu, či návrat k neskazenému kresťanstvu.
Niektoré hnutia priniesli obrodu Cirkvi i spoločnosti (benediktíni, clunijská reforma, František z Asisi), niektoré prúdy boli zase v neskorších fázach zneužité na súperenie o moc a majetok (katari, husiti). Preto nebolo ničím prekvapujúcim, že počas všeobecnej cirkevnospoločenskej krízy kresťanského Západu sa objavil augustiniánsky mních Martin Luther, ktorý v roku 1517 vyhlásil vo Wittenbergu svojich 95 téz. Jeho učenie sa rýchlo rozšírilo aj do Uhorska predovšetkým prostredníctvom obchodných stykov mešťanov nemeckého pôvodu.
Do bitky pri Moháči v roku 1526 boli stúpenci Lutherovho učenia tvrdo prenasledovaní. Po spomenutej bitke bola cirkevná štruktúra Uhorského kráľovstva rozvrátená a šľachta s vidinou materiálnych ziskov na úkor Cirkvi začala aktívne podporovať reformáciu.
Do roku 1610 evanjelici fungovali stále v štruktúre Katolíckej cirkvi, ako jeden z jej reformných prúdov, hoci to nebol dlhodobo udržateľný stav. Práve v roku 1610 bola na Žilinskej synode vytvorená organizačná štruktúra Evanjelickej cirkvi.
Dôležité fakty výskumu predkov
Vyše 100-ročné obdobie stavovských povstaní (1604-1711) malo silný náboženský podtón. Uhorská (sedmohradská) protestanská šľachta a magnáti bojovali aj za náboženské slobody proti katolíckym Habsburgovcom. Tí zase presadzovali rekatolizáciu a evanjelikov považovali za heretikov a nespoľahlivých poddaných.
Pod týmito heslami sa diali krivdy obidvom stranám konfliktu. Išlo však iba o zakrytie obyčajného boja o moc, neraz výrazne podporovaného cudzími mocnosťami. Tu niekde má svoj pôvod ostré konfesionálne rozdelenie slovenského národa, pretrvávajúce minimálne do polovice 20. storočia.
Mapa rozdelenia Uhorska počas 16. a 17. storočia
Uhorsko bolo v tom čase rozdelené na tri časti: približne územie dnešného Slovenska a západné Maďarsko boli súčasťou kráľovského Uhroska pod kontrolou Habsburgovcov. Východná časť – Sedmohradsko bolo kniežatstvom, závislým na svojich susedoch. Južná, stredná a východná časť dnešného Maďarska bola obsadená Osmanskou ríšou.
Napriek tomu, že do roku 1670 tvorili evanjelici väčšinu populácie tzv. kráľovského Uhorska, Evanjelická cirkev bola v rokoch 1670-1680 úplne zakázaná. V roku 1681 boli prijaté Šopronské artikuly, ktoré povolili činnosť evanjelickej cirkvi s určitými obmedzeniami.
Drevený artikulárny kostol Svätý kríž v súčasnosti
V tom čase bolo postavených niekoľko tzv. artikulárnych kostolov a zriadené fary. Avšak ani zďaleka nie všade, kde žili evanjelici, čo je značná komplikácia výskumu predkov. V mnohých mestách a dedinách boli pod jurisdikciou katolíckych kňazov minimálne do prijatia Tolerančného patentu v roku 1781, čím prišlo k čiastočnému zrovnoprávneniu cirkví v Uhorsku.
Trvalo však nejakú dobu, kým si väčšina evanjelických komunít postavila tzv. tolerančné kostoly a dokázala vytvoriť zázemie pre príchod farára. V tomto období sa postavili dve tretiny evanjelických kostolov v Uhorsku.
„Niekedy ich objavujeme v takých historických prameňoch, v ktorých by sme ich nečakali. „
Práve v období od najstarších zachovaných matričných zápisov (približne polovica 17. storočia) až do prvého desaťročia 19. storočia sa často stretávame s prípadmi, že evanjelici sú zapisovaní do katolíckych matrík.
Stretli sme sa aj s prípadmi, že niektorí evanjelici boli zapisovaní do katolíckych matrík aj niekoľko rokov po vzniku evanjelickej farnosti v danej obci či mestečku zrejme v dôsledku istej zvykovej zotrvačnosti. V dnešnej dobe to nemusí byť pre človeka významné, no pre nás to znamená presmerovať činnosti výskumu predkov do úplne iných informačných kanálov, v ktorých sa musíme nanovo zorientovať a pospájať si súvislosti.
Počas našej praxe sme sa už stretli so všeličím. Niektoré výskumy boli jednoduché, iné veľmi náročné, no každý výskum predkov, ktorý sme realizovali a realizovať budeme v rámci Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania nám pripomína, že musíme pamätať aj na toto špecifikum.
Vyhľadávanie predkov a zostavovanie rodokmeňov je záslužná činnosť, ktorá vyžaduje veľa času a znalostí či už neaktívnych jazykov, ale aj širokej minulosti. Ak sa chcete o našej práci dozvedieť viac, kliknite na tlačidlo nižšie alebo si prečítajte ďalšie články v sekcii Novinky.
Mgr. Tomáš Hrubý, PhD.
