Dôležité udalosti v rodokmeni: svadba
Naši predkovia prežili počas života rôzne udalosti či zážitky, no tie najdôležitejšie boli rovnaké. V prvom článku zo série Dôležité udalosti v rodokmeni sme hovorili o narodení a krste. V tomto článku sa pozrieme čo pre našich predkov znamenala svadba a ako prebiehala.
V minulosti sa manželstvá konali v rámci rovnakých sociálnych či majetkových vrstiev, konfesionálnych skupín, dedín a farností. To znamená, že šľachtic, evanjelik, katolík, roľník a podobne si hľadali partnerov zo svojich kruhov. Samozrejme našli sa aj výnimky, ktoré prekračovali tieto sociálne vrstvy, no nebolo ich veľa.
Sobášny vek sa odlišoval podľa jednotlivých historických období. Napríklad v stredoveku a ranom novoveku bol podľa kanonického práva u dievčat legitímny vek 12 rokov a u chlapcov 14 rokov. V 19. storočí bol legitímnym vekom u dievčat 16 rokov a u chlapcov 18 rokov. Nepísaným pravidlom bolo, že sa dodržiavala zásada ženiť alebo vydávať deti podľa poradia. To znamená, že ako prvý sa ženil starší syn a až potom mladší.
V matričných záznamoch vypátraných v rodokmeni vídame, že pred samotným obradom sa museli konať tri ohlášky v kostole, vďaka ktorým sa predišlo rôznym cirkevno-právnym prekážkam. Z našej praxe však vieme, že niekedy boli udeľované výnimky, ktoré tieto ohlášky obišli, napríklad ak bol mládenec vo vojenskej službe.
Termín sobáša sa riadil podľa cirkevných sviatkov. Svadobná hostina sa nesmela konať počas veľkých pôstov (Veľká Noc a Advent). Výnimkou boli tzv. tiché sobáše. Vplyv na termín svadby malo aj ročné obdobie a na jeho základe množstvo práce doma a na statkoch. Určitú otázku zohrávalo aj to, či rodina mala dostatok zásob na organizovanie svadby. Sobáše sa teda konali najmä na jeseň alebo začiatkom roka, kedy bolo menej práce na poli.
Presný deň sobáša nebol stanovený tak ako dnes, teda väčšinou v piatok alebo sobotu. Vyberali sa rôzne dni podľa zvyklostí v jednotlivých regiónoch. Napríklad na prelome 18. a 19. storočia na Spiši v prostredí nemeckých remeselníckych rodín sa sobáš konal zvyčajne v utorok okolo druhej až tretej hodiny.
Niekedy sa stávalo, že sa v jeden deň konalo viacero sobášov, prípadne sa sobášili viacerí súrodenci naraz. Za tým mohli byť aj ekonomické dôvody, pretože svadobné veselice trvali niekoľko dní, niekedy aj celý týždeň za účasti veľkého množstva príbuzných a známych. Často sa stávalo, že sa mladomanželia kvôli hostine zadlžili a po sobáši dlho žili v biede. Neskôr bolo nepísaným pravidlom, že náklady svadobnej hostiny platili svadobní rodičia, krstní rodičia, hostia, ale aj slobodné kamarátky nevesty.
Sobášne záznamy v rodokmeni najčastejšie vyhľadávame v rodisku nevesty. Sobáše sa totiž konali väčšinou vo farskom kostole práve v nevestinom rodisku a mladomanželia potom odchádzali bývať ku nevestiným alebo ženíchovým rodičom.
Ako sme spomenuli v prvom článku hovoriacom o narodení a krste, v minulosti bola rozšírená aj úmrtnosť žien po pôrode. Táto okolnosť prispievala k tomu, že dochádzalo k uzatváraniu ďalších sobášov jedného z partnerov.
Druhý sobáš uzatvárali skôr vdovci ako vdovy. Smútok ovdovelého partnera bol prekážkou pri konaní svadobnej hostiny, avšak nebolo to prekážkou svadobného obradu. Konali sa tak tzv. tiché sobáše. Boli to najmä prípady, keď ovdovel mladý muž s deťmi, ktoré potrebovali matku, prípadne žena, ktorá potrebovala nového gazdu na správu hospodárstva. V takýchto prípadoch dochádzalo k veľmi skorému uzatvoreniu druhého sobáša - niekedy len niekoľko mesiacov po skone prvého partnera.
Existujú však aj prípady, keď sa druhý sobáš konal už týždeň po úmrtí predchádzajúceho partnera. Často sa stávalo, že starší vdovec si zobral mladšiu manželku, ktorá sa mala postarať o jeho nezaopatrené deti. Na druhej strane staršie vdovy potrebovali mladších gazdov na hospodárstvo. Samozrejme tieto sobáše neboli vždy iba materiálneho charakteru, ale často tam zohrala svoju úlohu aj náklonnosť.
V každom rodokmeni sa stretávame so životnými príbehmi, ktoré sa dnes už len ťažko chápu. Doba bola iná, naši predkovia mali častokrát len základné možnosti na prácu či prežitie, no vždy si našli spôsob ako osláviť spojenie dvoch životov, čo je viac než chvályhodné. V poslednom článku série o Dôležitých udalostiach v rodokmeni sa pozrieme na udalosť, ktorá raz čaká nás všetkých.
Mgr. Eduard Laincz
