Naši predkovia vo Veľkej vojne
Prvá svetová vojna, nazývaná aj Veľkou vojnou, bola ozbrojeným konfliktom, ktorý zasiahol takmer každú domácnosť na území dnešného Slovenska a okolitých krajín. Pripravili sme základný zoznam zdrojov, kde sú pravdepodobne uvedení vaši predkovia, pokiaľ bojovali v tejto vojne.
Ako Veľká vojna ovplyvnila Slovensko
Podľa Encyklopédie Slovenska bolo v rokoch 1914 až 1918 zmobilizovaných približne 400 000 až 450 000 slovenských vojakov.[1] Keďže v tom čase tu žili približne tri milióny obyvateľov[2], tak bol odvedený každý siedmy obyvateľ. Z tohto počtu sa do svojich domov nevrátilo 69 700 vojakov a zmrzačených bolo ďalších 61 660 vojakov.
Vojnové útrapy sa podpísali na zdravotnom a psychickom stave takmer všetkých vojakov. Toho dôkazom sú aj spisy notárskych úradov z obdobia 1. ČSR mapujúce vojnových invalidov, vdovy či nezaopatrené deti. Zachovali sa aj nespočetné osobné svedectvá, ktoré sa v mnohých rodinách tradujú dodnes.
Trpeli nielen vojaci v neľudských podmienkach zákopovej vojny, ale strádalo aj zázemie. Ženy museli prebrať väčšinu mužských prác, pričom ich každodenným spoločníkom bol hlad, všeobecný nedostatok najzákladnejších vecí, vojenské kontribúcie a choroby. Tento obraz ťažkého života našiel svoj odraz v mnohých umeleckých dielach neskorších časov.
Naši predkovia vo vojne a ako ich vyhľadať
Súčasná doba veľmi uľahčila prácu profesionálnym bádateľom i nadšencom. Mnohé archívy a dobrovoľnícke organizácie sprístupnili rozsiahle zoznamy zajatých, zranených alebo padlých vojakov. V nasledujúcich riadkoch sa chceme dotknúť aspoň tých najvýznamnejších vo vzťahu k nášmu geografickému priestoru.
Národní knihovna České republiky prevádzkuje digitálnu knižnicu Kramerius, v ktorej sú zdigitalizované zoznamy strát rakúsko-uhorskej armády, ktoré vydávalo c. k. ministerstvo vojny. Zároveň sú k dispozícii doplnkové abecedné zoznamy strát, čiastkové zoznamy zranených a chorých vojakov a takisto čiastkové zoznamy zajatých.
Vojenský ústřední archiv v Prahe zasa naskenoval svoju kartotéku padlých vo Veľkej vojne (zatiaľ do roku 1916), pričom sa tam nachádzajú aj osoby z územia Slovenska.
Zoznamy strát rakúsko-uhorskej armády naskenovala aj Landesbibliothek Oberösterreich. Malo by ísť o tie isté zoznamy, ako v prípade českého Krameria, ale odporúčame bádateľom vyhľadávať v oboch databázach. Zaujímavé informácie môže poskytnúť aj maďarská databáza hadisir.hu.
Medzinárodný červený kríž spustil online vyhľadávanie vo svojej naskenovanej databáze vojnových zajatcov, avšak ani táto nie je úplná. Existuje množstvo internetových stránok mapujúcich vojenské cintoríny. Ich stručný zoznam spolu s ďalšími cennými informáciami sa dajú vyhľadať na slovenskej stránke velkavojna.sk.
Len pripomíname, že vojaci z územia Slovenska bojovali spočiatku zväčša na ruskom fronte v Haliči, v menšej miere na srbskom fronte do konca roku 1915. Po zapojení Talianska do vojny (23. mája 1915) mnoho našich vojakov zomrelo na talianskom fronte v údolí rieky Soča.
Databázu zomrelých, zhromaždenú miestnymi múzeami, spravuje a sprístupňuje nadácia Poti miru v Posočju. Zaujímavé informácie z obdobia, keď sa front presunul k rieke Piava, sa dajú nájsť na zbernom cintoríne rakúsko–uhorských vojakov v Cividale del Friuli.
Z uvedeného množstva zdrojov vyplýva, že neexistuje univerzálna databáza zabitých, zranených či zajatých vojakov. Preto pri prehľadávaní záznamov je dobré aspoň približne vedieť, kedy a kde predkovia bojovali. To otvára dodatočný priestor pre štúdium ďalších lokálnych zdrojov, ktoré sme v texte z rozsahových dôvodov nespomenuli.
Avšak základným zdrojom informácií sú vojenské archívy, ktoré sú pre amatérskeho záujemcu oproti internetovým zdrojom ťažšie dosiahnuteľné. Základnými študijnými materiálmi sú kmeňové listy a vojenské matriky. Tie sa nachádzajú v Kriegsarchive vo Viedni alebo vo Vojenskom historickom archive v Prahe (súčasť Vojenského ústředního archivu Praha).
Podstatná časť fondov vo Vojenskom historickom archíve v Bratislave spred roku 1918 nie je spracovaných. Tento archív má aj zbierku matrík vojenských útvarov, ktoré pôsobili na území Slovenska, zbierku vojnových hrobov, cintorínov, pomníkov a pamätníkov.
Predovšetkým vojenské matriky padlých útvarov ktoré pochádzali z územia Slovenska prinášajú cenné informácie. Je ale potrebné vedieť, v ktorom útvare predkovia bojovali, keďže týchto matrík je veľké množstvo. Vojenské útvary mali určené presné zázemie z ktorého sa do nich verbovalo, ale stáva sa, že nenachádzame v danom útvare dotyčného predka. Občas dochádzalo aj k narukovaniu do iného útvaru, ktorý nepatril geograficky k rodisku padlého. Pracovníci bádateľne VHA sú ale vždy ochotní pomôcť a poradiť v podobnej záležitosti. VHA má takisto dostupnú aj funkciu elektronickej bádateľne. Prípadne je zaujímavé prejsť fondy maďarského Hadtörténelmi Levéltár.
Predložené informácie sú skôr všeobecného charakteru a sú len čiastočným popisom širokej palety zdrojov viažucich sa k obdobiu prvej svetovej vojny. Pri bádaní nie je vždy možné postupovať šablónovito, ale u každého predka sa vyžaduje individuálny prístup. Postupovať treba podľa miesta a času narodenia, vojenskej jednotky, či miesta a času bojového nasadenia.
Spoznanie osudov svojich predkov počas Veľkej vojny stojí nemálo času i energie, no je to spôsob, akým je možné im vzdať hold za až nepredstaviteľné utrpenia, ktoré musela väčšina z nich znášať.
Mgr. Tomáš Hrubý, PhD.
genealóg Dynastic
Mgr. Martin Garek, PhD.
historik ÚPN Bratislava
Zdroje:
[1] VEĽKÝ, J. a kol.: Encyklopédia Slovenska IV. zväzok N-Q. Bratislava: Veda, 1980, s. 576 – 578.
[2] SRB, Vladimír: Obyvateľstvo Slovenska 1918-1938. Bratislava: Infostat, 2002, 28 s.
