Orálna história a rodokmene
Základným kameňom pre rodokmene a rodinnú históriu je skúmanie predkov v archívnych a matričných spisoch. Súčasné spomienky sa však najlepšie uchovávajú v našich pamätiach. Práve týmito spomienkami sa zaoberá Orálna história.
Pri hľadaní predkov často zisťujeme, že nie všetky významné medzníky rodinných dejín, boli písomne zachytené alebo inak zaznamenané v archívnych spisoch. V takýchto prípadoch je nutné spoľahnúť sa na ľudskú pamäť, na spomienky príbuzných, najstarších žijúcich členov rodiny alebo rodinných známych. Pri výskume a zostavovaní rodinnej kroniky by sa preto mali využívať aj metodické postupy orálnej histórie.
Čo je orálna história?
Orálna história (z anglického termínu „oral history“) je výskumná metóda, na základe ktorej sa bádateľ snaží získať informácie o dejinných udalostiach, skutkoch, alebo o nežijúcich predkoch. Ide o informácie zafixované v pamäti rodinných príslušníkov, ktoré sú historikovi podané formou rozprávania.
Môže ísť o spomienky najstarších členov rodiny, ktorí sa vo svojej mladosti ešte osobne stretli s dnes už nežijúcimi predkami, alebo zachytili rozprávanie o prarodičoch, ktorých oni osobne nezažili. Boli teda „účastníkmi“ procesu, pri ktorom sa dejiny ich rodiny „ústnym zdieľaním“ prenášali z jednej generácie na druhú.
Ústne sprostredkované spomienky sú samozrejme podané z perspektívy jednotlivca, čiže subjektívne. No ak ide o spomínanie na udalosti alebo osoby, o ktorých podrobnejšie údaje nie sú nikde zaznamenané, „orálne dejiny“ naberajú ešte väčší význam.
Orálna história a rodokmene
Spomienkové rozprávanie najstarších členov rodiny môže rodokmene a rodinné kroniky výrazne doplniť, spestriť, poľudštiť a obohatiť o osobnú skúsenosť. Rozprávanie doplní kroniku takými informáciami a emóciami, ktoré dokáže sprostredkovať len človek s citovou väzbou k predkom a ich skutkom. Veď spomienky na rodičov a prarodičov patria medzi to najcennejšie, čo môžeme svojim potomkom odovzdať.
Spomienky na predkov majú o to väčší význam, že dlhé roky počas 20. storočia sme na území Slovenska prežili v totalitných politických režimoch. Tieto režimy nútili ľudí zabudnúť na určité udalosti. Historické pramene z týchto období chýbajú, prípadne boli upravené, a my sa tak môžeme opierať hlavne o ústne rozprávanie starších príbuzných, ktorí si dané historické obdobia a osobnosti pamätajú.
Ako to prebieha?
Rodinné dejiny spracovávané metódou orálnej histórie sa zachytávajú formou spomienkového rozprávania. Ide o čiastočne riadený rozhovor, ktorý vedie bádateľ podľa vopred orientačne dohodnutej štruktúry otázok. Rozhovor je zameraný na vyrozprávanie rodinnej histórie a na čo najkomplexnejšie priblíženie predkov, ich súkromného, pracovného či verejného života.
Spomienkové rozhovory s najstaršími členmi rodiny, alebo rodinnými známymi, môžu byť vedené až po základnom spracovaní dodaných úradných listín, fotografií, rôznych rodinných archiválií a archívnych prameňov. Na základe nich sa totiž vypracováva orientačná základná štruktúra otázok. Rozhovor s jedným členom rodiny môže byť aj viacfázový.
Spomínajúcemu členovi rodiny je štruktúra otázok zaslaná vopred, aby vedel na čo sa má pripraviť. Prípadne aby vyhľadal ďalšie archiválie alebo fotografie, ktoré môžu vhodne doplniť jeho spomínanie.
Ide o čiastočne riadený rozhovor, keďže zo skúseností vieme, že v reálnom živom rozhovore „tok spomienok“ väčšinou čiastočne pozmení jeho smerovanie. Preto nemusí byť poradie otázok a ani ich zameranie stopercentne dodržané. Dobre vedený spomienkový rozhovor metódou orálnej histórie môže mať, najmä pre seniorov, aj pozitívny terapeutický účinok.
Zaznamenaný rozhovor sa prepíše a slúži ako podklad na ďalšie spracovanie. Buď na doplnenie rodokmeňa, spestrenie rodinnej kroniky, ale aj ako východisko na ďalší spomienkový rozhovor. Audiovizuálne zachytený, nafilmovaný, rozhovor môže byť podkladom pre rodinné spomienkové video.
Rastislav Lukáč
