Pamäte 1. svetovej vojny
V novembri tohto roku si pripomenieme sté výročie ukončenia 1. svetovej vojny. Táto smutná udalosť na začiatku 20. storočia navždy zmenila ráz celej Európy a ovplyvnila aj ďalšie smerovanie a vývoj európskych mocností.
V článku Naši predkovia vo Veľkej vojne sme Vám priblížili ako Veľká vojna ovplyvnila Slovensko a kde sú spísaný slovenskí vojaci, ktorí vo vojne bojovali. V tomto článku si chceme uctiť všetkých vojakov, ktorí sa častokrát nedobrovoľne museli zapojiť do bojov.
Na začiatku celého konfliktu sa odohral atentát na nasledovníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d´Este a jeho manželku (28. júna 1914 v Sarajeve), avšak tento čin nebol skutočným dôvodom vypuknutia vojny.
Sarajevský atentát sa stal iba vhodnou zámienkou, pretože pravou príčinou boli dlhotrvajúce imperiálne rozpory a „vyššie“ ciele európskych mocností. Vojnový konflikt začalo Rakúsko-Uhorsko, ktoré 28. júla 1914 vyhlásilo vojnu Srbsku.
Tento akt spustil reťazovú reakciu, v rámci ktorej si jednotlivé štáty zoskupene v dvoch konkurenčných táboroch (štáty Dohody a Trojspolku) v nasledujúcich dňoch vyhlásili navzájom vojnu. Bojovalo sa na frontoch v Európe, Ázii a Afrike. Do bojov sa zapojilo vyše 70 miliónov vojakov, z ktorých bolo zabitých 9 miliónov 442 tisíc. Týmto číslami sa „Veľká vojna“ (dobové označenie 1. svetovej vojny) stala v dejinách ľudstva jedným z najrozsiahlejších konfliktov na svete.
Slovenskí vojaci 1. svetovej vojny
Prvá svetová vojna mala značný vplyv aj na obyvateľov Slovenska. Okrem samotného faktu, že obyvatelia Slovenska narukovali v rámci armády Rakúsko-Uhorska (zo Slovenska bojovalo na fronte okolo 450-tisíc mužov, padlo ich okolo 69 000), okrajovo a na relatívne krátky čas boli do bojových konfliktov zahrnutí aj obyvatelia severovýchodného Slovenska. Spomínané oblasti sa, v zime 1914 a na jar 1915, stali bojiskom armád východného frontu.
Každodenný život miestnych obyvateľov tak čiastočne zasiahli boje v Karpatoch. Tunajšie obyvateľstvo prišlo do kontaktu s cisárskou a kráľovskou armádou Rakúsko-Uhorska a na vlastnej koži pocítilo blízkosť vojny.
Slováci zasiahli do bojov na severovýchodnom Slovensku len okrajovo. Väčšinou bojovali mimo nášho územia na východnom a západnom fronte.
Narukovať museli krátko po začatí vojny. Už 26. júla 1914 prebehla čiastočná mobilizácia, neskôr od 31. júla všeobecná mobilizácia a od 21. augusta aj všeobecná mobilizácia domobrancov.
Starší chlapi mali s mobilizáciou už skúsenosti z rokov 1908 a 1912. Odvody brancov trvali od 28. júla 1914 do 15. marca 1918. Išlo o mužov z ročníkov 1865 až 1900, teda veková hranica bola od 18 do 42 rokov. Nie všetci sa však priamo do bojov aj zapojili.
Na začiatku 1. svetovej vojny prevládal medzi obyvateľmi všeobecný názor, že vojna nebude, prípadne bude trvať len krátko a muži verili, že sa čoskoro vrátia do svojich domovov.
Pamäte z vojny
Zaujímavý a autentický obraz z narukovania a zo začiatku vojny ponúkajú spomienky vojaka z obce Zohor (okres Malacky), ktorý takto okomentoval nálady miestnych obyvateľov:
„Z našej obce išlo naraz všetko do vojny. Prvú nedeľu v auguste v roku 1914. Túto nedeľu mám ja veľmi pamätnú, pretože to bola veľmi smutná nedeľa pre náš národ. Každý sa rozlúčil so svojím domovom a svojimi domácimi. Ale za koho sme išli na to miesto popravy? Za maďarský národ sa naša krv nevinná vylievala. A veľmi ťažký kalich žlči sme museli my toho času piť. Ľud sa hnal veľmi náramne, húfne na stanicu. Muzika síce hrala, ale čo sa naplakali nad svojimi deťmi matky. Otcovia plakali nad touto strašnou obetou, ktorá sa u nás v túto nedeľu konala...do vojny nás násilne ťahali, ale práva žiadneho nám nedali. Maďari mysleli, že obsadia celý svet.“
Trošku rozdielny pohľad na toto obdobie nám podáva situácia v meste Stará Ľubovňa na severe Spiša, reprodukovaná podľa dobovej Pamätnej knihy obce Stará Ľubovňa. Dva dni pred vyhlásením vojny, 26. júla 1914, prišiel do Starej Ľubovne úradník Župného úradu v Levoči, ktorý na služnovský úrad priniesol mobilizačné vyhlášky.
Po prečítaní vyhlášky na námestí prijal dav mobilizáciu búrlivými výkrikmi v maďarčine a slovenčine – Nech žije vojna! Éljen a háboru!.
Na taliansky a rumunský front takto spomínal aj Ján Zuber z Plavnice (okres Stará Ľubovňa) „Nemali sme čo jesť, nemali sme ani koňa, do polievky sa niekedy krájala runkľa (repa) na také kocky. Na jeseň sme však jedli hrozno a popri cestách figy. No najhoršie bolo na Piave. Okolo rieky Piavy bolo síce krásne, ale padlo tam strašne veľa vojakov. Piava je jak Dunaj – veľká voda. Kto nevedel plávať, ten sa utopil. V poslednej ofenzíve nás zajali. Ale Tí Taliani sa k nám ako k zajatcom chovali lepšie ako Rumuni. Jedných poslali na robotu a druhí v lágri. V rumunskom lágri nám dali jeden krajec chleba pre 24 chlapov. Ech, vojna je zlá.“
Ako vidíme písomné pramene, ktoré sú samozrejme často ovplyvnené názormi ich autora, nám môžu často priblížiť atmosféru veľkých historických udalostí a ich odozvu na ten ktorý región, či oblasť Slovenska.
Po spracovaní genealogického výskumu vieme našim klientom vytvoriť Kroniku rodu, v ktorej môžu byť spracované a odborne okomentované aj spomienky na vojnové časy ak sa v rodinných písomnostiach zachovali. Ak rodina takýmito dokumentami nedisponuje, vieme vykonať doplnkový výskum, počas ktorého vyhľadáme padlých, či ranených vojakov z radov rodinných predkov.
Mgr. Eduard Laincz
Zdroje:
HRONSKÝ, Marián. - KRIVÁ, Anna. - ČAPLOVIČ, Miloslav. Vojenské dejiny Slovenska IV. (1914-1939). Bratislava, 1996, 246 s.
KÓNYA, Peter. - MRVA, Ivan: Posledná vojna tisícročného kráľovstva. In KÓNYA, Peter (ed.). Dejiny Uhorska (1000-1918). Prešov, 2013, s. 727-739.
LAINCZ, Eduard. Vplyv 1. svetovej vojny na Spiš a jeho obyvateľov na príklade mesta Stará Ľubovňa. In Z minulosti Spiša, XXII, 2014, s. 125-133
