Prečo si vážiť našich predkov?
Už stáročia sa ľudia porovnávajú a hodnotia na základe spoločenskej vrstvy, do ktorej patria. Nebolo to inak, ani za života našich predkov. Je však dôležité, či patrili medzi vyššie vrstvy, alebo je dôležité to, čo všetko počas ich života zvládli prežiť?
Pohľad na spoločenské vrstvy sa počas vývoja našich dejín menil. Napríklad po politicko-spoločenských zmenách v roku 1989 prišlo k premene pohľadu na šľachtu a jej úlohu v našich dejinách, ktorý bol do vtedy negatívny. Sme názoru, že netreba paušalizovať jednotlivé spoločenské vrstvy ako dobré či zlé, pretože každá z nich zohrávala počas histórie svoju úlohu. Bez ich existencie by sa dejiny mohli vyvíjať úplne inak.
Skupina či osoba?
Počas viac ako jedného tisícročia svojej existencie v priestore dnešného Slovenska zohrávala mimoriadne pestrá spoločenská vrstva pozitívnu a niekedy aj menej pozitívnu historickú úlohu. Navyše sa skladala z množstva jedincov s konkrétnymi dobrými i nie najlepšími vlastnosťami, s rôznymi svetonázorovými pohľadmi, túžbami či ambíciami. Preto nie je dobré ľudí generalizovať podľa príslušnosti k šľachte či roľníkom, ale je potrebné pristúpiť k hodnoteniu individuálnej role každého predka. Zároveň nemôžeme len hodnotiť, ale mali by sme skúsiť pochopiť pohnútky našich predkov v dobách kedy žili, ich vnútorný myšlienkový svet a zohľadniť taktiež faktor prostredia, ktoré ho obklopovalo.
Slovensko, podobne ako ostatné štáty na území bývalého Uhorska, malo vďaka špecifickému dedičskému právu neobyčajne širokú šľachtickú vrstvu. Preto mnoho ľudí aj dnes v kútiku duše dúfa, že nájdeme pri hľadaní ich rozvetvených koreňov aspoň v jednom smere modrú krv. O to väčšie býva ich sklamanie, ak sa podobný predpoklad nepotvrdí. Avšak je potrebné byť sklamaný? Záleží od uhla pohľadu.
Prečo si vážiť predkov?
Podobne ako v súčasnosti, ani v minulosti spoločenské postavenie nezaručovalo osobné kvality jedinca. I keď príslušnosť k tej ktorej vrstve spoločnosti, špeciálne v prípade šľachty, vyžadovala dodržiavanie istého kódexu správania. Viac o šľachte, o jej vzniku a úlohe v spoločnosti si povieme niekedy nabudúce. Teraz sa pozrime na neprivilegované vrstvy obyvateľstva.
Ako sme spomenuli, mnoho ľudí je sklamaných, že práve ich predkovia boli „len“ sedliaci, želiari, či podželiari. No niekedy práve lepšie situovaní sedliaci predčili veľkosťou svojho majetku chudobných šľachticov- tzv. sedmoslivkárov. Navyše nemožno hodnotiť svojich predkov na základe majetku.
Genealogické výskumy nám ponúkli pohľad na množstvo „obyčajných“ ľudí, našich predkov, ktorí museli prežiť v pre nás už nepredstaviteľných ťažkých životných podmienkach. Veď koho predkovia nezažili neúrody, hlad, vojny, epidémie a s nimi súvisiace úmrtia najbližších, hospodárske krízy a ďalšie problémy, ktoré prináša život.
Oni sa však nevzdali a vďaka tomu tu môžeme byť my, ich potomkovia. Ak by sme zmapovali len niečo vyše posledných sto rokov dejín mnohých slovenských rodín, mali by sme celé priehrštie námetov na filmy či knihy o splnení „amerického“ sna. Avšak bez toho, aby náš predok v 16. storočí nevyrúbal kus lesa v Nízkych Beskydách a nelopotil na kamenistej pôde alebo neprežil hrôzy 1. svetovej vojny, by sme tu neboli.
Preto, či už naši predkovia boli takí či onakí, je treba spoznať a pochopiť ich osudy. Tým si uvedomíme, čo spravili pre nás ako pre budúce generácie a budeme to vedieť náležite oceniť.
Mgr. Tomáš Hrubý, PhD
