Predvianočné obdobie našich predkov
Obdobie vianočných sviatkov sa už tradične spája so zvyklosťami, ktoré sa tradujú v rámci rodu a tým uchovávajú hodnoty našich predkov aj v súčasnosti. V aké povery verili naši predkovia a prečo vlastne?
Každý z nás pozná dátum 11. novembra. Deň, ktorý si spájame s Martinom na bielom koni a čakáme na prvé snehové vločky. Na svätého Martina sa vraj mlynári bili o to, koľko múky Martinovi kto dá a podľa toho mal aj padať sneh. Svätý Martin bol pôvodne vojak a časť svojho dôstojníckeho plášťa daroval žobrákovi. Aj preto bol práve svätý Martin symbolom chudoby.
Zmeny ako predlžovanie nocí a skracovanie dní už u našich predkov vyvolávalo obavy. V tomto čase podstupovali rôzne rituály. Toto obdobie sa volalo stridžie. Jedným z prvým stridžích dní bol deň svätej Kataríny, 25. november. Počas tých dní po dedine chodili pastieri a hlukom bičov sa snažili vyhnať strigy z dediny. Len pre ujasnenie, svätá Katarína nebola žiadna striga, ale bystrá mladá žena z Alexandrie – patrónka učencov, knihovníkov, baníkov a všetkých, ktorí používali počas svojej roboty koleso. Po tomto dni začalo obdobie pôstu, ktoré trvalo až do polnoci Štedrého dňa.
Od dňa svätého Ondreja, 30. novembra, sa vykonávali rôzne magické úkony mladými dievčatami. Svätý Ondrej bol totiž patrónom nielen rybárov ale aj slobodných dievčat. Slečny pripravovali pirohy s lístočkami mien svojho vysnívaného mládenca a ukladali si pánske nohavice pod vankúš, aby sa im prisnil sen so svojim budúcim manželom.
Svätá Barbora, 4. december, bola patrónkou architektov, baníkov, sväticou, ktorá pomáhala v núdzi. V tento deň chodili mladí chlapci oceľovať s kúskom železa. Predstavovalo to pevné zdravie. Domáci sa im za to revanšovali peňažne alebo v naturáliách. Po niektorých dedinách chodili tzv. „barborki“, celé zahalené v bielom. Vymetali od pavučín kúty v dome. Mladé ženy si domov nosili vetvičky ovocných stromov. Ak do Štedrého dňa vykvitli, mali sa ďalší rok vydať.
Deň svätého Mikuláša, 6. decembra, sa spája s biskupom z Malej Ázii, reálnou postavou predstavujúcou obetu a spravodlivosť. Po niekoľkých storočiach sa na jeho počesť začali typicky odievať študenti. Deti z bohatých dedín dostávali v mestách sladkosti. V druhej polovici 19. storočia sa na dedinách začali mikulášske obchôdzky. Deti z chudobných roľníckych rodín si však na mikulášske prekvapenia museli počkať až do medzivojnového obdobia.
Jeden z najznámejších stridžích dní je deň svätej Lucie, 13. december. Ženy počas tohto dňa nemohli vyšívať ani šiť. Lucia bola patrónkou krajčírok a zároveň chránila pred čarodejnicami. Od tohto času platí známe porekadlo „Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc“. Dievčatá, ktoré sa chceli vydať písali na papieriky mená mládencov, odhryzli z jablka a do vody dávali vetvičky. Výsledok uvideli na Štedrý deň.
Deň svätého Tomáša (21. december, v súčasnosti oslavuje v tento deň meniny Bohdan) bol hlavným dňom zimného slnovratu. Svätý Tomáš (prezývaný aj Didymus-dvojča), bol jeden z dvanástich učeníkov Ježiša Krista. Počas tohto dňa gazdinky upratovali a bielili izby, čo malo nielen obradný význam, ale aj veľmi praktický, pred prichádzajúcim Štedrým dňom. Na rozhraní 19. a 20. Storočia ľudia zakáľali prasiatko na Tomáša, lebo verili, že jeho mäso vydrží dlhšie a masť má liečivé účinky.
Štedrý deň
K Štedrému dňu neodmysliteľne patrí aj vianočný stromček, opradený rôznymi legendami. Nám je najznámejší príbeh o nemeckom biskupovi a reformátorovi Martinovi Lutherovi, ktorý svojej rodine v roku 1535 doniesol vianočný stromček a zapálil na ňom sviečky, ktoré odrážali atmosféru noci. Koncom 16. storočia sa vianočný stromček rozšíril do protestantských rodín remeselníkov a časom aj medzi šľachtu a do kostolov. Na naše územie sa dostal z oblastí Nemecka a Rakúska až na konci 19. storočia.
Štedrý deň, 24. december, bol usmerňovaný činnosťami a úkonmi, pretože ešte stále platila mágia. Čo sa urobilo v tento deň, malo sa diať aj počas celého budúceho roka. Preto sa robilo všetko preto, aby sa zabezpečilo zdravie, šťastie, prosperita a hojnosť. Muži chodili skoro ráno pre čerstvú vodu a v nej sa aj všetci kúpali. Platilo niekoľko zákazov, napríklad žena nesmela ísť prvá na návštevu a taktiež sa nič nesmelo požičiavať. Zároveň dievčatá skúmali všetko ohľadne svojho vydaja.
Celý deň vyvrcholil konečnými prípravami štedrovečerného stola. Pod tkané obrusy alebo biele plachty sa skryli drobné mince a hrsť obilia, ako znak hojnej úrody. Nohy stola sa obkrútili reťazou. A v tých bohatších rodinách boli už zaužívané šupiny z kapra, ktoré sa ako zvyk našich predkov zachovalo aj v dnešných tradíciách.
Počas vianočného obdobia spomaľte, oddychujte, stretnite sa s rodinou a vyspovedajte najstarších členov rodiny ako prežívali obdobie Vianoc počas ich detstva. Budú to veľmi hodnotné informácie pre ďalšie generácie rodiny a je dobré, ak sa plynutím času nestratia.
za tím DYNASTIC vytvoril text Rastislav Medveď
Použitá literatúra: MINTALOVÁ ZUBERCOVÁ, Zora. Vianoce na Slovensku. Bratislava 2012
