Tajomstvá náhrobných kameňov
Blíži sa 1. november, ktorý sa v Rímskokatolíckej cirkvi slávi od 7. storočia ako sviatok všetkých svätých, teda všetkých zomrelých, ktorých duše sa podľa kresťanského učenia dostali do raja. Nasledujúci deň je venovaný pamiatke zosnulých. Tento deň je ľudovo nazývaný aj ako Dušičky.
Počas týchto dní je zvykom navštevovať cintoríny, postarať sa o kvetinovú výzdobu a zapálenou sviečkou či modlitbou sa prihovoriť za duše zomrelých predkov. Je to zároveň čas, keď si na nich intenzívnejšie spomíname a túžba po poznaní svojich koreňov môže byť inšpiráciou ku genealogickému výskumu.
Práve na cintorínoch sa nachádzajú primárne zdroje informácií potrebné pre začiatok pátrania po svojich predkoch. Náhrobné kamene spravidla obsahujú informácie o dátumoch narodenia a úmrtia, či o rodných priezviskách manželiek. Takto získame základné informácie obvykle o druhej až piatej generácii svojich predkov (starí až prapraprastarí rodičia) a o ich blízkych príbuzných. Pomerne raritné sú náhrobné kamene a epitafy z 19. storočia a storočí predošlých, ktoré obsahujú množstvo zaujímavých informácií.
Vráťme sa však k náhrobným kameňom z 20. storočia. Získané informácie z nich je potrebné porovnať s oficiálnymi dokumentami zachovanými v rodinných archívoch ako rodné, sobášne, úmrtné či domovské listy. Na náhrobných kameňoch sa totiž neuvádza miesto narodenia či úmrtia, čo je základný genealogický údaj potrebný pre pokračovanie výskumu. Je potrebné mať na pamäti, že miesto úmrtia sa nemusí zhodovať s miestom pochovania či s miestom uloženia urny. Stretávame sa aj s určitými nepresnosťami napríklad v dátumoch. Každopádne informácie získané z náhrobných kameňov sú vynikajúcou pomôckou pre ďalšiu komunikáciu s matričnými úradmi či pre genealogický výskum v štátnych archívoch.
Ak máte záujem o spoznanie hlbšej histórie svojho rodu, tak prvý krok môžete spraviť už v najbližšom čase pri návšteve miest posledného odpočinku svojich blízkych.
Mgr. Tomáš Hrubý, PhD.
