Vinárska jeseň v histórii našich predkov
Jeseň je obdobie zberu plodov celoročnej práce, hodov a jarmokov. Úroda sa zvážala z polí do sýpok, polia sa pripravili sa na zimnú regeneráciu a následné hody neobišli ani našich predkov.
Na veľkej časti Slovenska sa jeseň nesie v znamení vína a vinobrania, ktoré štartuje už na konci leta. Začína sa zberom stolových odrôd viniča, muštové odrody sa oberajú a spracovávajú od konca septembra a v októbri.
Najznámejšími vinohradníckymi oblasťami odjakživa boli malokarpatská, južnoslovenská, nitrianska, stredoslovenská, východoslovenská a unikátna oblasť Tokaj.
Vinič sa na území Slovenska pestuje od doby, keď podunajské oblasti obývali rímske vojská. Po vzniku Uhorského kráľovstva v roku 1001 si víno získalo veľmi dobrú povesť po celej Európe a stalo sa dôležitým vývozným artiklom. Pestovanie a obchod s vínom sa stali zdrojom príjmu vinohradníkov a vinárov. Všade, kde to bolo možné, sa vysádzali vinice. Vinohradníctvo na našom území malo výbornú úroveň, porovnateľnú s ostatnými vyspelými vinárskymi krajinami a preto sa stalo naše víno obľúbeným aj na kráľovských dvoroch.
Vinohradu sa vinári venovali celoročne a znalosti o pestovaní sa dedili z generácie na generáciu. Vinič sa niekoľkokrát do roka okopal a pohnojil, pred zimou sa pníky zakrývali zemou, aby nepomrzli, na jar sa znovu odkryli a pôda sa potom okolo nich okopala. Na Mateja sa viničné kry strihali (rezačka) a následne sa k pníkom zatĺkali koly, aby mali oporu. Následne sa okolo nich vyplienila burina (škrabačka, šintovanie). Kríčky vinári chránili pred mrazmi, škodcami a upravovali ich s nádejou, že slnko im dožičí potrebné lúče, aby sa mohli tešiť zo sladkých bobúľ. Jednou z najdôležitejších osôb vo vinici bol hájnik, ktorý sa zvolil už na jar a staral sa o stráženie úrody pred škodcami.
Vinohradník sa na deň oberania starostlivo pripravoval. Pripravili sa nože, nožnice, vedrá a putne. Sudy sa vyumývali a vysírili, lis na hrozno (preš) sa skontroloval a taktiež prichystali nádoby v prešovni. Nepísaným pravidlom bolo, že sa do oberania zapojila celá rodina, blízka aj vzdialená, čo bolo zároveň veľkou spoločenskou udalosťou. Posledný voz s putňami hrozna bol sprevádzaný sprievodom s piesňami, vetvičkami viniča, pričom sa niesla koruna upletená z hrozna. Po príchode do lisovne sa vinohradníkom i zaspievalo, zavinšovalo a pokračovalo sa oslavou a zábavou.
Hrozno sa spracovávalo rôzne, podľa jednotlivých oblastí. Sladký mušt sa však všade nalieval do sudov, aby sa tak menil na mladé víno. Do Vianoc s ním bolo ešte dosť práce- pre jeho vôňu, chuť a farbu sa dalo mnoho urobiť, ale aj pokaziť. Preto sa vinárstvo považuje za skutočné umenie.
Oberačkové slávnosti
Na oslavu vinárov a vinohradníkov sa už oddávna konajú oberačkové slávnosti. Ich pôvod siaha až k antickým slávnostiam úrody, vína a plodnosti. Od roku 1933 sa v malokarpatskej oblasti konali slávnosti v Pezinku, Modre aj Rači. Dodnes sú preto tradičné vinobrania atrakciou týchto miest na Malokarpatskej vinárskej ceste.
Vinári pripravujú sprievody s vozmi, konajú sa výstavy hrozna a súťaže o najlepšiu odrodu vína, degustuje sa burčiak, ktorý je sprevádzaný dobrou husacinou a lokšami.
Na Slovensku sa aj naďalej slávnostne otvárajú pivnice, aby mala verejnosť možnosť ochutnať mladé iskrivé vína.
Víno je už od nepamäti súčasťou nás aj našich predkov a je krásne, že sa v histórii eviduje už tak dlho. Víno svojou existenciou prekonalo aj najväčších panovníkov, obrovské veľmoci, rôzne dobyvateľské výpravy či migrácie obyvateľstva. Uctime si víno aj prácu našich predkov vo vinohradoch aspoň symbolickým pohárikom tohto chutného moku.
tím DYNASTIC
