Výskyt menovcov v rodokmeňoch
Každý hobby aj profesionálny genealóg pri rodokmeňoch občas narazí na zaujímavý jav. Nájde dvoch alebo troch ľudí s rovnakým menom v rozmedzí narodenia len niekoľkých rokov. Ide o výskyt menovcov, o ktorom si povieme.
O čo ide?
V istom časovom období, v ktorom by sa mala narodiť hľadaná osoba, objavíme niekoľkých ľudí s rovnakým menom a priezviskom. Buď ide o osoby, ktoré majú spoločných rodičov, alebo medzi nimi neexistujú príbuzenské väzby. Stretli sme sa už dokonca aj s raritným prípadom, keď rodičia dvoch menovcov mali rovnaké mená a priezviská.
V minulosti, rovnako ako v súčasnosti, bol „v móde“ iba určitý okruh krstných mien. Táto móda sa našťastie nestriedala po každej telenovele. Jej stálosť sa počítala na desiatky rokov, ba až na storočia. Nehovoriac už o silnej tradícií rodových krstných mien, ktorá sa v mnohých rodinách uchovala dodnes. V rodokmeňoch často nájdeme napríklad starého otca Jozefa, otca Joža a syna Jožka.
Výskyt rovnakých mien v rode ovplyvňuje aj ďalší významný faktor. V 18., no predovšetkým v 19. storočí sa niektoré rodiny v uzavretých dedinských, ale i malomestských komunitách široko rozvetvili, preto o menovcov skutočne nebola núdza.
Prečo sa jednému páru narodili dve a viac detí rovnakého krstného mena?
Prvým dôvodom bola skutočnosť, že sa na narodenie a aj na prípadné úmrtie dieťaťa dívalo ako na prirodzený jav (treba si uvedomiť vysokú detskú mortalitu) a preto sa s menom nasledujúceho potomka príliš nevymýšľalo.
Druhý dôvod, ktorý treba vnímať v dobových súvislostiach, bola akási (pre súčasníka ťažšie pochopiteľná) poverčivosť v zmysle „umrelo jedno dieťa s týmto menom tesne po pôrode, umrie hádam aj druhé“. Takýto pohľad na opätovné dávanie tých rovnakých krstných mien bol rozšírený na hornej Orave (samozrejme aj inde) ešte v prvej polovici 20. storočia.
Zdalo by sa nám, aké je to kruté... Vyvarujme sa však moralizovaniu nad vecami minulými. Treba si uvedomiť niekoľko súvislostí tej doby... A hlavne, že väčšina vtedajšej populácie (myslíme obdobie do prvej polovice 20. storočia) prakticky jestvovala na hranici prežitia, čo v kombinácii z mnohopočetnosťou rodín vyvolávalo problémy s uživením „ďalšieho hladného krku“ v časoch neúrody, živelných či iných pohrôm. Tak či onak, takéto prípady sa vyskytujú vo veľkom množstve rodokmeňov.
Ako overiť menovcov v rodokmeňoch?
Najlepším overením menovcov je konfrontácia s matrikami úmrtí. Je potrebné tiež zistiť, či nejde o prípad s dvoma rodinami, ktorých rodičia majú rovnaké krstné mená (hlavne ak nie je uvedené rodné priezvisko matky).
Ďalší veľmi častý prípad je ten, keď sa v určitom sledovanom období narodili dvaja alebo dokonca viacero menovcov, ktorí však nemajú tých istých rodičov. Ako rozoznať, ktorý z nich je ten „náš“?
Nie je to možné inak, len poctivým a časovo náročným skúmaním matrík sobášov a úmrtí. Častokrát treba k problému pristupovať vylučovacím spôsobom. Nie vždy takýto prístup prinesie želaný výsledok. Vtedy je ešte možné využiť iné genealogické pramene, napríklad súpisy a sčítania obyvateľstva.
Téma menovcov v matrikách, ktorú sme týmto príspevkom ani zďaleka nevyčerpali, je vždy aktuálna, pretože môže bádateľa zviesť na nesprávnu cestu spoznávania rodinnej histórie. Preto treba k nej pristupovať s najväčšou precíznosťou a opatrnosťou.
Tomáš Hrubý
