Dôležité udalosti v rodokmeni: narodenie a krst
Naši predkovia zažívali rôzne životné udalosti, no niektoré z nich sa nemenia. Pripravili sme pre vás sériu článkov o najdôležitejších udalostiach v živote našich predkov, ktoré nachádzame v každom rodokmeni.
V tomto článku sa zameriame na úplný začiatok. Na narodenie a krst nového prírastku v rodine.
Narodenie
V minulosti sa hlavne u predkov rímskokatolíckeho vierovyznania kládol dôraz na veľké množstvo detí, pretože deti vo vtedajšej dobe boli prijímané ako požehnanie alebo Boží dar. Iné fakty sme našli v rodokmeni, v ktorom žili predkovia kalvínskych a evanjelických obciach na juhu Slovenska. Manželské páry mali často len jedného potomka. V týchto prípadoch išlo o majetkové záležitosti, pretože rodiny sa sústredili na výchovu jediného dediča celého majetku.
Napriek veľkej pôrodnosti u katolíkov množstvo rodín zostávalo bezdetných alebo len s malým počtom potomkov. Tento fakt vo veľkej miere súvisel s úmrtnosťou novorodencov, ale aj samotných matiek. Príčinou úmrtí matiek boli väčšinou choroby, vyčerpanosť, nedostatočná hygiena a starostlivosť pred a po pôrode. U novorodencov to mohla byť nedostatočná výživa počas tehotenstva z dôvodu nedostatočnej výživy matky.
V matričných záznamoch často vidíme, že sa veľké percento detí nedožilo ani päť rokov. Príčinou boli najmä rôzne epidemické choroby, na ktoré v tých dobách neexistovalo očkovanie, ale aj nedostatok výživy. Bohužiaľ, aj takéto udalosti zažívali naši predkovia.
Počas našich výskumov v rôznych farnostiach na území Slovenska sa stretávame aj s krstnými zápismi dvojičiek, krsty trojčiat sa vyskytujú len zriedkavo.
Nemanželské deti v rodokmeni nie sú raritou, písali sme o nich v TOMTO článku. Na dedinách boli nemanželské deti väčšinou po istom čase legitimované (otec sa prihlásil – mohol byť napr. vo vojenskej službe). V mestách sa zase stávalo, že páni domu mali „spoločensky prikázanú“ aférku so slúžkami a teda sa rodili aj nemanželské deti. Ak bola žena ekonomicky nezabezpečená, jej dieťa len zriedka prežilo. Aby sa rodina ženy vyhla hanbe, často svoju dcéru rýchlo vydali aj za iného muža alebo ju poslali do inej dediny k príbuzným. Preto sa stávalo, že aj nemanželské deti boli pokrstené v inej farnosti.
V praxi sme sa viackrát stretli s prípadom, že sa deti narodili ešte pred zosobášením ich rodičov, preto boli prvotne v matrike zapísané ako nelegitímne a až neskôr rukou prepísané ako legitímne a dopísal sa tam aj dátum sobáša jeho rodičov.
Ženám na dedinách väčšinou pri pôrode pomáhala pôrodná babica. Od druhej polovice 18. storočia museli babice navštevovať pôrodnícke kurzy na lekárskych fakultách, napr. na Trnavskej univerzite, a preto v 19. storočí pribúdali aj diplomované babice. Samozrejme v obciach naďalej pôsobili aj ľudové babice. Ešte aj na začiatku 20. storočia sa na dedinách k pôrodu volali výlučne babice, a nie doktori. V bohatších rodinách sa volal k pôrodu lekár, chirurg-ránhojič alebo spomenuté babice.
Krst
Samotný krst prebiehal vo farskom kostole príslušnej farnosti. Rodina mala povinnosť pokrstiť novorodenca čo najskôr, preto krst vo viacerých prípadoch prebehol v ten istý deň ako narodenie. Niekedy sa v krstnom zápise objaví aj poznámka, že dieťa pokrstila babica. Je to výnimočný prípad, keď sa dieťa narodilo veľmi slabé a neprežilo by cestu do kostola alebo v prípade, že umieralo.
Z praxe vieme, že existovali aj prípady, keď bol v matrikách zápis narodenia dieťaťa bez uvedenia mena. Dôvodom bolo, že sa nestihlo už pokrstiť a hneď po narodení zomrelo. V zápise bol uvedený len dátum, mená rodičov a poznámka o jeho úmrtí. Sú to ale iba výnimočné prípady. Väčšinou ak novorodenec umrel hneď po narodení, nebol pokrstený a tak sa automaticky nedostal ani do matriky pokrstených.
Na krst prichádzali väčšinou krstní rodičia, podľa zvyku aj v sprievode ďalších príbuzných. Niekedy je pri krste dieťaťa v rodokmeni zapísaných aj päť či šesť krstných rodičov a nemuselo sa jednať iba o šľachtické rodiny. Často býva zvykom, že krstní rodičia sú pri viacerých deťoch rovnakí. Napr. na Zamagurí, čo je zjednodušene povedané severný Spiš, sa rodičia krstu nezúčastňovali, ale novorodenca do kostola viedli krstní rodičia a babica, ktorá ho porodila. Po krste ho doniesli domov rodičom, už ako pokrsteného katolíka.
Krstiny sa konali v dome rodičov a zúčastňovali sa nich príbuzní z blízkej rodiny otca a matky dieťaťa, krstní rodičia, susedia a babica. Traduje sa, že dávnejšie na krstiny muži nechodili a bola to skôr záležitosť žien. Krstiny boli veselé, tancovalo sa a spievalo, to preto aby aj dieťa bolo v živote veselé.
Počas našej práce vidíme rôzne príbehy predkov v každom rodokmeni a pri výskumoch si uvedomujeme, že dnes žijeme v komfortnej dobe, kde veľa vecí vybavíme jedným kliknutím na počítači alebo mobile. Naši predkovia museli pracovať manuálne a nemali také možnosti zdravotnej starostlivosti a to sa odrazilo aj na ich dĺžke života či na ich ďeťoch.
Na záver nám zostáva len konštatovať, že našich predkov netreba ľutovať, práveže by sme mali byť na nich hrdí kvôli tomu čo všetko prežili a že tu zanechali nás, ich potomkov.
V ďalšom článku sa zameriame na tému svadby našich predkov.
Mgr. Eduard Laincz
